Ubehol rok od chvíle, keď sme v našej popularizačnej záhradke postavili polykarbonátový skleník Zenit, aby sme preverili jeho vlastnosti v priebehu pestovateľských sezón. Teraz prichádza krátka jesenná bilancia s drobnosťami, ktoré by vás mohli zaujať.
Skleník stabilne stojí na svojom mieste a bez ujmy plní svoje poslanie. Vytvárať nad hriadkami malý klimatický štít, ktorý zrýchľuje otepľovanie a spomaľuje chladnutie pôdy i vzduchu. Prevádzkujeme ho na chránenom mieste, kde doposiaľ nezažil žiadny nápor, ktorý by ho poškodil. Prekonal všetky veterné smršte i snehové závaly, takže sa pozrieme na to, ako starnú jeho jednotlivé časti.
Korózia zatiaľ nie je problémom spojovacieho materiálu, i keď už pri krátkej inšpekcii vidno, že nie všetky skrutky a matice boli vo výrobe ošetrené rovnakou pasivačnou vrstvou. Kým niektoré sa dodnes lesknú, iné sú potiahnuté patinou oxidu. Všetky spoje sú však zatiaľ v takom stave, že ich možno bez násilia uvoľniť a opätovne zložiť.
Tam, kde kondenzujúca voda pravidelne steká po konštrukcii sa vytvára tenká krusta rias, vodného kameňa, prachu a nečistôt. Tlaková voda by s tým zaraz urobila poriadok, voda striekajúca z hadice nemá dostatok síl na to, aby nečistoty zmyla. My sa od tohto zámeru zatiaľ budeme strániť, aby sme prúdom tlakovej vody čosi nepoškodili.
Polykarbonátové tabule sú číre, nežltnú, ale i tak pre nečistoty a opotrebovanie stratili v porovnaní s našimi poslednými meraniami 15 až 20 percent prestupnosti svetla. Možno predpokladať, že dôkladná očista by pomohla, nás však bude zaujímať či sme sa dostali k hraničnej hodnote, alebo nám bude svetlo naďalej ubúdať. Kým v letných mesiacoch ide o nedôležitý faktor, skorá jar a neskorá jeseň sú na takéto veci citlivejšie.
Riasy v dutinkách nepostúpili príliš nahor. Držia sa v krátkych spodných segmentoch, kde sa v U profile rámu zachytáva zrážková voda vždy, keď prší alebo sa topí sneh. Či by ochranné pásky alebo silikón zmiernili rast rias nezistíme. Jedna záhada tu však je, z času na čas možno vidieť v dutinkách malé potomstvo dážďoviek, ktoré sa muselo azda vyliahnuť z vajíčok zanesenými vodou.
Tam kde bola letná bujná vegetácia plodovej zeleniny, tam vytvorili riasy na vlhkom polykarbonáte i kovovom ráme početné kolónie. V tomto prípade však nejde o osídlenie dutiniek, ale o povrchový povlak, ktorý možno navlhčiť a handrou zotrieť nadol. Je to dôkaz teplého a vlhkého prostredia, ktoré sa v tejto klimatizačnej bunke vytvorilo.
Vysoké teploty pôsobia na pôdu ako urýchľovač času. Kým ešte v minulej jeseni bola pôda bohato zásobená organickým materiálom a slamkami pre jej odľahčenie, po letnej sezóne v nej nezostalo vôbec nič. Organickú zložku spracoval neviditeľný život a zostal iba komplex hliny, piesku a ílov. Je preto viac ako zrejmé, že skleník vyžaduje podstatne intenzívnejšie zásobovanie organickým materiálom a jeho obnovu hoci aj v priebehu letnej sezóny. V budúcom roku si preto vyskúšame organické nastieľanie.
V tejto chvíli pred jesennými výsevmi chladnomilnej zeleniny kladieme na pôdu 15 cm hrubú vrstvu tohtoročného ovčieho hnoja, ktorý do pôdy zapracovávame elektrickým kultivátorom. Snažíme sa tak obnoviť mikrobiálny život v pôde a zlepšiť fyzikálne vlastnosti pôdy. S organickým materiálom lepšie zadrží vlahu a bude vzdušnejšia.
Samotný skleník Zenit sa po celej sezóne tvári byť rovnako pevný – ak nie pevnejší – ako pri jeho skladaní na holom kuse zeme. Akoby sa zemina prispôsobila spodnému nosnému rámu a dodala mu ešte väčšiu oporu. Zo skleníka nechýbajú žiadne plastové dielce, okná a dvere fungujú bez obmedzení.
Partnerom série skleníkových experimentov je firma Zenit SK, ktorá je dodávateľom ľahkých polykarbonátových skleníkov pre slovenský trh. Mojou úlohou bude dokumentovať pestovateľskú sezónu v skleníku, jeho vlastnosti a prínos pre záhradkárčenie pod horami.
zo starych okien s betonovym zakladom