V žiadnej záhrade by nemali chýbať včelníky pre samotárky. Nevyžadujú žiadnu starostlivosť, ani pozornosť. Sú však útočiskom pre rozmnožovanie včielok, ktoré netvoria kolónie. Vraví sa o nich, že sú tými najlepšími opeľovačmi v záhrade.
Prečo? Samotárka sa nemôže spoliehať na to, že sa jej v daždivom či veternom dni dostane do úst hlt nektáru alebo medu pri jeho spracovaní. Musí sa postarať o to, aby si našla obživu. 
A tú nachádza výhradne na kvetoch. Je verná svojej domovskej lokalite a nezalietava ďalej ako na stovku metrov. A ak sa neďaleko objaví zlatisté kvitnúce pole s repkou, neubzikne.
Pre kladenie vajíčok využije miesto, z ktorého vzišla sama. Ak ju teda dovtedy neukoristí niektoré z vtáčat či iných predátorov.
Zdá sa, že včielky cítia teplé počasie sú presvedčené o tom, že na okolí sa už nájdu kvety a v nich čosi pod zub. Každý deň vidím na včelníkoch, ako sa otvárajú nové a nové bunky. 
Samotárky, ktoré boli minulú jar a jeseň ešte len vajíčkami už dospeli do veku, kedy sú schopné lietať a postarať sa o seba.
Niektoré vyhryzávajú zátky z hliny, iné sa predierajú cez steny zlepené z pilín a živice. Mimochodom, máte v záhrade aj vy svoj včelník? Namontovať ho niekde v skorej jari je to najlepšie rozhodnutie. Ak nie, nechajte sa inšpirovať našim článkom venovanom tejto téme – Útulok pre včely samotárky.
