Zemiaky bez rýľa a motyky (prebieha)

7

O pestovaní zemiakov netradičnou agrotechnikou, ktorá spočíva vo výsadbe hľúz na povrchu pôdy, sme počuli už snáď všetci. Napriek tomu, že viacero ľudí sa hlási k tomu, že tento systém majú spoľahlivo overený, stále sa nájde množstvo záhradkárov, neveriacky krútiacich hlavou. A nakoľko my s danou agrotechnikou tiež ešte nemáme osobnú skúsenosť tak kto iný by si mal túto metódu overiť v praxi?   =;o) 

Systém založenia výsadby je jednoduchý – zemiaky poukladáme na povrch pôdy, prikryjeme mulčom, ten riadne zalejeme a porast necháme tak. Približne za tri týždne by sa mala na povrchu mulču zjaviť prerastajúca vňať. Následne by si zemiaky až po zber mali žiť bez našej starostlivosti svojim vlastným životom. O založení takejto výsadby a jej výhodách hovorí veľmi názorne napríklad toto video. Nakoľko k založeniu takej výsadby treba málo a my sme to málo mali akurát poruke, nemohli sme tento pokus vynechať.

V prvom rade potrebujete vhodnú plochu. Tá vraj nemusí byť ani obrábaná, nevadí ani nejaká tá burina. My sme vybrali začiatok jedného medziradia medzi ovocnými stromkami. Je dostatočne široká, čo zaručuje budúcim zemiakom dostatočnú svetelnosť. Pred pokusom bola čerstvo nízučko pokosená a keby sme ju teraz nevyužili tak by som ju musel kosiť celé leto. Deň pred výsadbou bol na danej ploche rozhrabaný popol po spaľovaných konároch.

001

Ako mulč je vhodné použiť slamu alebo tiež staré seno. Slamu sme k dispozícii nemali a pravdupovediac by som sa v jej prípade bál jej rozfúkania. K dispozícii sme však mali peknú kôpku starého ročného sena, ktoré je pre nás úplne optimálnou alternatívou.

002

Ako sadbu sme použili zvyšky vlaňajšej úrody, aktuálne s pekne narašenými klíčkami. Žiadne morenie, žiadna chémia. Žiadne kupovanie sadby, žiadne zbytočné náklady navyše, všetko naturálne a jednoducho.

Vysádzame

Pred samotnou výsadbou sme ploche dopriali trochu výživy. Po povrchu pôdy sme rozhodili plytkú vrstvu vyzretého kompostu, ktorý zabezpečí lepšiu výživu budúcemu porastu.

003

Tiež sme pridali organické granulované hnojivo Microhum, ktorého načaté balenie sme mali poruke. To obsahuje nielen základné makroelementy ale i množstvo mikroelementov. Priznám sa, že zemiaky, ktoré patria medzi na výživu náročné okopaniny, by som si netrúfol nechať bez akejkoľvek výživy.

007

Sadbu zemiakov sme následne poukladali po povrchu pôdy. Vysadili sme ich do troch radov. Rady sú umiestnené približne pol metra od seba, jednotlivé hniezda v radoch sú približne 40 cm od seba. Po konečnom prekrytí ostane medzi radom stromov a touto pokusnou parcelou ešte z oboch strán pás na šírku kosačky, čo nám umožní udržovať okolie pokusu v bezburinnom stave.

005

V záverečnej fáze sme na pripravenú plochu s  naukladanou sadbou zemiakov navrstvili vrstvu starého sena. Nakoľko sme ho mali dostatok a v návode tak bolo aj odporúčané, namulčovaná vrstva dosiahla 25 – 30 cm. Seno bolo už staré a zvetrané, pomaly sa rozpadávajúce a drobiace, pre naše potreby preto myslím úplne optimálne.

006

Na absolútny záver sme túto „vysadenú“ parcelu dôkladne pozalievali. V súdku, ktorý sme na závlahu používali, nám ostal z práce zvyšok namiešaného hydrogelu (Agrisorb). Nakoľko hydrogel viaže zo svojho okolia do prostredia v ktorom ho aplikujeme vlhkosť, myslím, že zle nemôže urobiť ani v tomto prípade. Pokus sa nachádza na pozemku víkendovej chalupy, kde nie je možnosť dennej zálievky. Takže časť práce možno urobí za nás. Na záver state o zalievaní treba ešte uviesť, že pár dní po založení pokusu nadišlo pár dňové daždivé obdobie, ktoré plochu dokonale premokrili, čo je pre jej úspešný štart pozitívny efekt.

Pokus budeme pozorne sledovať a o jej výsledku vás, samozrejme, informovať.

 

 

Marian Komžík
Je redaktorom časopisov Záhradkár, Doma v záhrade, USS Záhrada a Sady a vinice v ktorých sa zameriava hlavne na ovocinárske témy. Popri tom občasne prispieva aj do iných periodík. Aktívne sa venuje ovocinárskemu poradenstvu a propagácii ovocinárstva na stránke www.izahradkar.sk a na vlastnej stránke www.kohaplant.sk.

7 KOMENTÁROV

  1. Pekný návod, mne osobne a tam vadí ten popol zo spálených konárov. Nie že by popol vadil zemiakom, narážam na to, že konáre boli spálené. Ak nešlo o chorobami napadnuté stromy, tak to mohol byť skvelý materiál pre založenie nemeckej kopy či vyvýšených záhonov. Organický materiál by sa pri rozklade dostal späť do pôdy, takto skončil v lufte. Do slova a do písmena 🙁 Tiež som takto uvažoval, kým som sa začal správať v záhrade permakultúrne.
    Hydrogél je dobrý prípravok, avšak mal by sa aplikovať priamo ku korienkom, lebo len tak v priestore nemá veľkú účinnosť.

    Držím palce pri pestovaní zemiakov, myslím, že aj napriek mnohým skeptikom je to spôsob nenáročný a efektívny pre domácich pestovateľov.

    • mrzi ma to, ale zatial to vyzera na fiasko. bodaj by som sa mylil. inac ten popol je z krbu na drevo, takze prirodzeny odpad, ktory je takto ciastocne zrecyklovany. a hydrogel som narocky nedal pod seno, nakolko som sa obaval zaplesnenia hluz pri dlhodobom kontakte s gelom.. vsak uvidime ako to cele nakoniec dopadne.. =;o)))

  2. Tento spôsob sme vyskúšali, no je evidentné, že v tropických podmienkach južného Slovenska je jeho úspech jednoznačne podmienený dodatočným zavlažovaním. Ako podklad sa nám najlepšie osvedčilo lístie od jesene, ktoré na jar zrejme najlepšie drží vlhkosť. Ako horná vrstva seno alebo pokosená tráva…

  3. Už som to skúšala pred 2 rokmi, celú úrodu mi zožrali hraboše. Tento rok uvažujem posadiť zemiaky do veľkých plastových debničiek.

  4. Minulý rok som to vyskúšala s úspechom. Mám podmáčaný a veľmi vlhký pozemok. Položila som do trávy, zakryla senom. Vňať bola neskutočne bujná, vysoká. Úroda bola výborná. Škoda, že sa nedajú priložiť fotky. Myslím, že tento spôsob si vyžaduje naozaj veľa vlahy.

Diskutovať

Please enter your comment!
Please enter your name here