Vošky patria u nás medzi každoročných škodcov. V záhradách šarapatia na širokom spektre rastlín od skorej jari do neskorej jesene. Aby sme sa ich zbavili, je potrebné riešiť pravidelnú chemickú ochranu. Tej sa my však veľmi radi vyhýbame, neustále preto skúšame zbaviť sa ich nechemickým spôsobom.
V ostatných rokoch sme už na boj proti voškám skúšali všeličo. Robili sme postreky rohovinou, skúšali sme žihľavové výluhy, obmedzovali sme mravce ako hlavných prenášačov vošiek. Ako ideálne riešenie sa nám však osvedčilo nechať všetko na prírodu, ktorá je v tomto smere najlepší odborník.
To docielime najlepšie tým, že budeme do jej prirodzeného systému zasahovať čo najmenej, najmä čo sa týka používania chémie. Vďaka tomu sa nám namnožia v zvýšenej miere prirodzení predátori, ktorí dajú vošky do poriadku za nás a to prirodzenou cestou. Toto nám už vo vcelku dobrej miere v našich porastoch funguje, nakoľko chémiu v nich prakticky nepoužívame. Druh, u ktorého je to však ťažšie docieliť sú ríbezle.
Ríbezle sú špecifické tým, že každoročne pomerne skoro štartujú svoju vegetáciu. Ich mladé lákavé výhony s mäkkými pletivami sú ideálnym lákadlom pre prvé generácie vošiek. Na koncoch ríbezlí veľmi rýchlo vytvárajú veľké kolónie, s čím im veľmi aktívne pomáhajú aj rozliezajúce sa mravce. Reakcia ríbezlí nenechá na seba dlho čakať. Listy sa obsypávajú červenými pľuzgiermi, konce výhonov sa krútia a uzatvárajú, čím súčasne chránia kolónie vošiek pre nečasom a sťažujú dostupnosť chemickej ochrany.
Vďaka viacročnej podpore prirodzenej rovnováhy v pokusnej výsadbe sme aktuálne v štádiu, kedy sa nám lienky, ako prirodzení nepriatelia vošiek, dokážu namnožiť dostatočne na to, aby sa dokázali s voškami vysporiadať sami. Kameňom úrazu je skutočnosť, že vošky sa nám začínajú množiť oveľa skôr ako lienky. Čiže suma sumárum – v konečnom dôsledku je výsadba ríbezlí z hľadiska ochrany proti voškám viac-menej sebestačná, s výnimkou prvých vegetačných týždňov, čiže do nástupu prvej generácie lariev lienok.
Vyriešiť sa to dá jednoducho – postrekmi. Tie biologické však horšie alebo vôbec nezaberajú, chemické nám zas zlikvidujú alebo vyženú zo záhrady aj lienky či iný užitočný hmyz. Vo všeobecnosti si môžete všimnúť, že čím viac vošky striekate, tým rýchlejšie sa vám namnožia a rozšíria opäť. Je to vďaka tomu, že získavajú postupne odolnosť na chemické prípravky ale najmä preto, že postrekmi neselektívne zbavíme záhradu aj ich prirodzených nepriateľov.
Netvrdím, že na trhu nie sú šetrné prípravky. Je to však stále tenký ľad. K používaniu prípravkov tak, aby sme súčasne nenarušili populácie užitočného hmyzu treba pristupovať tak citlivo, že je to pre bežného záhradkára často nerealizovateľné. Preto sme sa snažili nájsť ďalšiu cestu, tento krát mechanickú. Po dvoch rokoch testovania a aktuálnych priebežných výsledkov tretieho roka už vieme s určitosťou povedať, ako zaberajú a ako naň reagujú ošetrované ríbezle.
Technika tohto ošetrenia je veľmi jednoduchá. Čo najskôr po zistení napadnutia je potrebné z krov či stromčekov ríbezlí odstrániť napadnuté konce ríbezlí s vytvorenými kolóniami vošiek. Tie môžeme odstrániť buď jednoduchým ručným vyštipnutím alebo zrezaním nožnicami. Dôležité je tieto končeky nenechať na zemi ale hneď po zrezaní ich sústrediť vo vedre či vrecku a po skončení práce okamžite spáliť.
Vošky, ktoré týmto spôsobom odstránime tvoria v danom roku prvú generáciu a sú silným zdrojom pre ich primárne rozšírenie nielen do ďalších častí koruny ale tiež na ďalšie rastliny. Tým, že ich včas odstránime, zabránime množeniu vošiek a tvorbe nového potomstva. V boji nám súčasne pomáha eliminácia mravcov, ktorí dokážu konce výhonov kolonizovať závratnou rýchlosťou. S bojom s mravcami odporúčame začať hneď na začiatku pučania. Výsledkom je menšie množstvo vytvorených kolónií, ktoré je potrebné odstrániť.
Týmto spôsobom určite neodstránime všetky vošky. Tie zvyšné sa budú, za výdatnej podpory mravcov, snažiť čo najskôr a čo najmohutnejšie opäť rozšíriť a namnožiť. Doba, kedy sa im to nanovo podarí, korešponduje však už zväčša s obdobím, kedy sa v korunke začínajú rozliezať prvé larvy lienok. Tie nastúpia naplno na scénu a vošky začínajú priebežne likvidovať. Pri správnej agrotechnike v tomto boji naplno zotrvajú až do konca vegetácie.
Báť sa zrezania výhonov nemusíte. Možno si myslieť, že tento zásah zastaví rast a tým pádom budovanie štruktúry koruny. Opak je pravdou. Rast a vývoj výhonov by zastavili práve tie kolónie vošiek, ktoré rezom odstránime. Navyše, ríbezle majú veľmi rýchly a intenzívny vývoj. Vďaka nemu zostrihnutý výhon veľmi rýchlo spustí rast sekundárnych výhonov. Tie ešte v aktuálnom roku dokážu vyrásť do „normálnych“ rozmerov a vydiferencovať si na nich kvetné puky pre budúcoročnú úrodu.
Možno skonštatovať, že kombináciou prirodzenej ochrany vďaka podpore prirodzených predátorov a mechanického odstraňovania napadnutých koncov výhonov možno docieliť v ochrane ríbezlí veľmi sľubné výsledky. Napomôcť môžeme ešte doplnkovou aplikáciou podporných látok. Ako sľubný sa nám javí biologický prípravok Prev-B2, čo je vlastne bórnaté hnojivo s prídavkom pomarančového oleja. Aktuálne je u nás v štádiu testovania na viacerých plodinách a výsledky vyzerajú viac ako sľubne. Ale o tom zas niekedy nabudúce…
Ako dopadlo testovanie Prev-B2? Skusali ste aj Neemazal?