Poznajme lienky

Podpora prirodzených predátorov v našich záhradách by mala byť pre každého pestovateľa absolútnou samozrejmosťou. V boji proti živočíšnym škodcom sú totiž nielen naši najväčší, ale prakticky jediní pomocníci. O tom, že lienky patria medzi najpracovitejších z nich nie je žiadnych pochýb. Ťažko však chrániť keď pestovateľ nevie čo chrániť. Prostredníctvom fotografií si preto predstavíme jednotlivé vývinové štádiá lienok.

Pravda je skutočne taká, že mnoho pestovateľov pozná lienku len ako drobného červeného chrobáka s charakteristickými čiernymi bodkami. V tejto podobe sa nachádza nielen v množstve rozprávok ale od malička je nám takto predostieraná snáď v každej rozprávkovej knižke. Pravdou je však to, že práve larválne štádiá lienky sú z hľadiska dravosti najvýznamnejšie. V dobe svojho rastu, čiže od vyliahnutia z vajíčka až po zakuklenie, totiž potrebujú pre svoj rast a vývoj množstvo potravy. A tú im príroda ponúka vo forme množstva hmyzu, s ktorým my paradoxne v záhrade bojujeme.

Všimli ste si však už, že príroda sa s podobnými problémami nejak zvlášť často nestretáva? Je to spôsobené práve jej samotnou prirodzenosťou. Teda tým, že do nej umelo nevstupujeme ale necháme ju, nech si svoje problémy rieši sama. Vďaka tomu sa množstvo škodlivého, ale i užitočného hmyzu pohybuje v prirodzených krivkách. Tie sa prakticky kopírujú, len s určitým odstupom. Zjednodušene povedané – čím viacej škodcov, tým viacej potravy. A čím viacej potravy, tým väčší priestor pre život predátorov. Čiže čím viacej škodcov, tým viacej predátorov.

A práve chemické postreky v záhradách túto prirodzenú rovnováhu narúšajú v prospech škodcov. Často sa po chémii siaha hneď ako spozorujeme čokoľvek živé. Záhradkári sa často mylne domnievajú, že ide o škodcu a pritom si vykynožia komplet celú vyvíjajúcu sa populáciu lienky či niečoho iného. Úplne rovnako je to i s vajíčkami. Neznalí problematiky ich veľmi rýchlo zlikvidujú, namiesto toho, aby si vopred overili o vajíčka akého hmyzu ide. Logicky, je to predsa jednoduchšia cesta. Ale verte, že nesprávna! Snáď i tento článok svojím dielom pomôže tomu, aby k podobným omylom v budúcnosti nedochádzalo, alebo aspoň v čo najmenšej miere.

Silné napadnutie broskyne voškami.

Na napadnutých výhonoch ostávajú medovicové povlaky, ktoré sú vítaným zdrojom potravy pre mravce. Tie si kvôli medovici vošky doslova chovajú a kolónie prenášajú v korune aj na jej dosiaľ nenapadnuté časti.

Lienok existuje viacero farebných typov, líšia sa tiež množstvom bodiek. Všetko sú to však dravé druhy, ktoré výrazne pomáhajú v záhradách v boji proti voškám.

Páriace sa lienky je oku lahodiaci pohľad. Je pre pestovateľa neklamným znamením, že sa lienky nechystajú z jeho porastu odísť a že sa tak za pár dní bude môcť tešiť z rozliezajúcich sa vyhladovaných lariev.

Samička kladie vajíčka zväčša na spodnú stranu listu. Sú výraznej žltej farby, v skupinkách. Často ich strategicky kladie priamo do kolónií vošiek. Mladé larvy sa tak po vyliahnutí ocitnú priamo uprostred potravy.

Mladé rozliezajúce sa larvy začínajú krátko po vyliahnutí požierať vo svojom okolí množstvá vošiek.

Larvy veľmi rýchlo rastú. Denne dokáže každá z nich zlikvidovať desiatky vošiek. Na prvom zábere vidíme na plode broskyne už i saprofitické huby, ktoré sa vyvíjajú v medovicových povlakoch po voškách a znehodnocujú tak plody.

Larvy sa po dosiahnutí „dospelosti“ zakukľujú na listoch. Kukla je k listu jednou stranou pevne prichytená.

Nezriedka nájdeme kukly tiež na plodoch. Aj toto je štádium, kedy neskúsení pestovatelia okamžite siahajú po postrekovači, v domnienke že ide o napadnutie škodcom.

Vidieť na listoch viaceré vývinové štádiá vošiek naraz je veľmi dobré. Je pre nás znamením rastúcej prirodzenej rovnováhy a predpokladom jej udržateľnosti.

Malá čerešnička na záver. V časopise Slovenské ovocinárstvo z roku 1929 sa nám podarilo nájsť zaujímavé informácie. Preto sme sa rozhodli, že sa o sken z dobovej tlače radi podelíme.