Pokiaľ ide o šalát na balkóne, jednoduchšie ako hlávkový je pestovať šalát listový.  Obzvlášť v jeseni, keď rastie o čosi pomalšie ako v jarných mesiacoch. Rozhodol som sa preto vytvoriť dva netradičné šalátové záhony.

Aby lístkový šalát nehorkol, vyžaduje pestovanie v bezstresových podmienkach. Nemal by byť na slnečnej páľave bez dostatku vody a je mu k osohu, ak je namiesto samostatných rastliniek pestovaný formou hustejšieho porastu.

18.8.2013 Skutočne veľký hrantík

Tentokrát môžeme skutočne hovoriť o záhone. V tomto pestovateľskom experimente siaham po dvojici samozavlažovacích hrantíkov Hozelock s rozmermi 40×100 centimetrov, čo je skutočne štedrý priestor. Očakávam, že by sa v priebehu týždňov mohli zmeniť na bohaté hriadky pre zber zelených lístkov.

Ide o stavebnicu, ktorá pozostáva z podmisky s plavákovým ukazovateľom vodnej hladiny a samotnej pestovateľskej nádoby s množstvom otvorov ktoré sú prekryté geotextíliou. Vodný rezervoár podmisky je s nádobou na substrát prepojený štvoricou hrubých plstených knôtov, ktoré neprestajne nasávajú vodu a odovzdávajú ju substrátu.

V tomto prípade sa nepočíta s tým, že by korene rastlín mohli do rezervoára s vodou prerastať. Sám som zvedavý či je to prednosť alebo nedostatok. Isté však je, že takýto hrantík dokáže na balkóne vytvoriť hriadku aj na väčšie druhy zelenín či záhon jahôd. S veľkou mobilitou však rátať nemožno. Rezervoár na 15 litrov vody spolu s mokrým substrátom je ťažkým nákladom.

Dva substráty v tandeme

Pre výsev používam prírodný univerzálny substrát z radu Vita Natura, ktorý obsahuje okrem rašeliny aj prírodné íly a organické hnojivo so zásobou živín na 10 až 12 týždňov. Rovnaký som pre jeho zloženie použil aj pre jesenný výsev reďkoviek. Z pestrosti jeho zloženia očakávam, že bude mať priaznivý vplyv na chuť pestovanej zeleniny.

Keďže klíčne rastlinky šalátu sú jemné a je pre ne dôležité byť po výseve v neprestajnom vlhku, prekryl som ich tenkou vrstvou výsevného substrátu, aby cez jeho jemnú štruktúru ľahko prerastali nad povrch. Je vhodné ak sú semienka šalátu zasypané. Rastlinky sa pevnejšie ukotvia v pôde a odolávajú tak kvapkám vody bez políhania.

V budúcom roku sa budem snažiť zistiť, či výsevu prospeje, ak bude výsevný substrát tvoriť aj podkladovú vrstvu, aby sa vytvorila jemná spleť korienkov pre rýchlejší štart po vyklíčení.

Výsev tradičnou taktikou

I v tomto prípade sa riadim tým, že na malej ploche je výhodný náhodný výsev s odstupom semienok vo vzdialenosti približne 3 centimetre. V prípade bujného rastu ich možno vždy prejednotiť. Pri výseve som siahol po trojici odrôd Dubagold, Roden a Dubared. Do druhého hrantíka som zasial zmesi listových šalátov  typu Lolo a Bowl.

Rastlinky vyklíčili po 4 dňoch a sú zo dňa na deň pevnejšie. Pri balkónovom pestovaní je dôležitý aj vizuálny faktor, ktorý je v tomto prípade veľmi priaznivý. Každým dňom možno pozorovať ako sa jednotlivé rastlinky od seba líšia a už teraz vidno náznaky prvých pravých lístkov.

31.8.2013 Hustý výsev rastie rýchlejšie

Šaláty vo veľkých hrantíkoch prosperujú a príliš im neuškodil ani záujem mačiat, ktoré trochu prehrabali nový zeleninový záhon. Aj keď bolo klíčenie v oboch hrantíkoch rovnako rýchle, je zrejmé že hustý výsev stimuluje rastlinky k intenzívnejšiemu rastu.

Čím skôr porast prekryje povrch substrátu, o to rýchlejšie vytvorí mikroklímu ktorá je pre rast priaznivá. To by mohlo do budúcnosti naznačovať, že jednotenie výsevu nie je iba následným krokom po nešikovnom výseve, ale je to cesta k vyššej produktivite v pestovateľských nádobách.

Ja to v tejto chvíli riešim úskokom. Keďže veranda sa vyprázdnila a pokus s pestovaním paprík a paradajok je v tomto malom priestore u konca, využil som jej priestor pre vytvorenie šalátovej záhradky.

Z hustého výsevu som prepikíroval sadeničky do štyroch hrantíkov bez samozávlahy a dreveného kvetníka ktorý mám prichystaný pre ozdobnú výsadbu v budúcom roku.

25.9.2013 Viac ako by ktokoľvek čakal

Pestovať listový šalát vo veľkom hrantíku s neustálou zásobou vody je zábava. Pred očami rastie zo dňa na deň ako keď kysne cesto v kuchyni pri peci. Explózia šťavnatých listov akoby nemala konca kraja.

Ubehlo takmer šesť týždňov od výsevu a všetko čo zozbieram je stále šťavnaté, bez náznakov horknutia. Vlhká jesenná klíma so slnkom ukrytým za oblakmi zrejme šalátu vyhovuje. Len tmavé hnedasté listy začínajú strácať kus svojej farebnosti a stávajú sa postupne zelenými.

Spočiatku som úrodu zberal pretrhávaním. Snažil som sa jednotiť porast, aby zostávajúce rastlinky mali dosť priestoru pre vývoj. V posledných dvoch týždňoch však idem už ako kombajn. Od okraja k okraju a za mnou zostáva iba odhalený povrch substrátu.

Ak by som mal vyčísliť úrodu z plochy jedného hrantíka (40x100cm) smelo môžem hovoriť o 1,5 kilograme lístkov. Výhodou pestovania v substráte je, že aj keď dážď čosi zašpiní, nikdy po opláchnutí nezostanú v lístkom drobné zrnká piesku. Tých pár vlákien rašeliny čo zostane skrytých medzi listami šalát neovplyvní.

Keďže som mal hrantíky dva, blížim sa podľa zápiskov k 3 kilogramom zozbieranej hmoty a ešte stále je čo trhať. Zozbierané skúsenosti budú pre mňa inšpiráciou aby som si to zopakoval na jar. Nech odlišná klíma a teplota odhalí špecifiká tohto obdobia.

V tejto chvíli som presvedčený o tom, že takáto hriadka s listovým šalátom má zmysel. Stačí len vziať hoci aj starú drevenú debničku, naplniť ju substrátom, položiť k zadným dverám domu či na balkón a vysiať semiačka. Potom je to už len o polievaní a každodennom zbere úrody.

Partnermi tohto pestovateľského experimentu sú Rašelina Soběslav ktorá poskytla sortiment substrátov pre pestovanie rastlín a Mountfield, ktorý dodal pestovateľské nádoby.

Je redaktorom víkendovej prílohy denníka SME, kde sa venuje témam dom, dvor, dielňa, záhrada. Záhradkárske a drobnochovateľské články publikuje v časopisoch Doma v záhrade, USS Záhrada, Recepty Prima Nápadů a Zahradnická kuchařka, o skúsenosti získané pri práci v dielni a na stavbe sa s čitateľmi delí v časopise Urob si sám. Aktívne prispieva i do časopisov Môj Dom a Tvorivé ekoBývanie.

Pridaj komentár