Mnohí z vás ma vyzývali, aby som sa zoznámil s pestovaním rukoly. Je vraj populárna pre svoju sviežu, horkastú chuť a je skvelým doplnkom k našim listovým zeleninám, ktoré chutia zväčša sladko s jemným náznakom prírodnej nespútanosti.
Roketa alebo rukola? Obe sú vraj rovnako nenáročné a budú rásť na každej skyprenej hriadke. Mňa však opäť zaujíma to, či si ich môže človek vypestovať v hrantíku na balkóne a koľko času ubehne od výsevu po moment, kedy možno začať so zberom.
Takmer ako rutina
Roketu s rukolou som vysieval v rovnakom čase ako ostatné listové zeleniny – hrantík s ázijskými zeleninami, trio špenátov a zakrpatený špenátový mangold. Dnes už môžem povedať, že ide o postup osvedčený, so zaručeným úspechom.
Stačí len s náznakom sponu s 2-centimetrovými medzerami poukladať semienka na substrát a zaistiť dostatok vlahy. Tentokrát bez zatláčania semienok do substrátu ceruzou. Hustý porast a samozávlaha sa postarajú, aby rastlinky prosperovali.
Popisoval som tento postup niekoľkokrát a ešte sa k tomu v budúcnosti vrátim. Dnes v závere však popíšem čo som sa naučil o samozávlahe.
Konkurovať si nemôžu
Roketa a rukola sú ako dve sestry. Jedna divoká s veľmi drobnými semienkami a extrémne drobným vzrastom, druhá zošľachtená človekom – omnoho väčšia a rýchlejšie rastúca. Na chuť sa mi zdajú byť úplne rovnaké. Horkasté, s nepopísateľnou sprievodnou chuťou, ktorá doznieva pomalšie ako horkosť.
Na balkóne, kde niet zvyšného priestoru a času sa mi javí byť rukola jasnou voľbou. Ponúka omnoho vyšší výnos a je z nej väčšia radosť pri sledovaní ako zo dňa na deň naberá na objeme. Omnoho rýchlejšie pokryje povrch substrátu, takže je s veľkým predstihom imúnna voči slnečnej páľave.
Iba 21 dní
Tri týždne pestovania sa mi javia byť ideálne. Po 14 dňoch naberie porast lákavý objem a presviedča človeka o tom, že prišiel čas ochutnávky. V metrovom hrantíku narastie toľko hmoty, koľko potrebuje štvorčlenná rodina na šalátovú prílohu k obedu.
Ak však dostane ďalších 7 dní k dobru, hmotnosť lístkov sa viac ako zdvojnásobí. S minimálnym čakaním tak vznikne bohatá nádielka vyzretých lístkov, ktoré sú krehké, chrumkavé, šťavnaté a plné typickej chuti.
Dostať v panelákovom byte na balkóne za taký čas takúto úrodu je lákavé. Je to omnoho rýchlejšie ako pustiť sa do pestovania hlávkového šalátu. Ten potrebuje 90 dní, čo rozhodne nie je málo.
Samozávlaha je dar
Ak ste si doposiaľ predstavovali, že voda z rezervoára samozávlahového hrantíka neprestajne vzlína k povrchu substrátu, pravdepodobne vás prekvapí že princíp je úplne odlišný. Ide o systém ktorý je navrhnutý tak, aby v ňom netrpeli ani rastliny ktoré neznášajú premokrenie. Všetko je navrhnuté tak, aby sa ku koreňom dostal vzduch v maximálnej možnej miere.
Voda sústredená v rezervoári stúpa do substrátu cez knôty zo sklených vlákien, alebo priamo cez substrát ktorý je na niekoľkých miestach kalíškami s otvormi zapustený pod hladinu vody. Obomi cestami voda prirodzene vzlína približne do spodnej tretiny výšky substrátu.
Pri každom výseve preto treba semienka zavlažovať. Obnažený povrch zohriaty slnkom odparuje vodu prirýchlo, zakrývanie fóliou či rosenie je na mieste. Akonáhle však rastlinky povrch substrátu pokryjú, situácia sa mení. Voda stúpa čoraz vyššie a zdá sa, ako by sa hravo vyšplhala do dvoch tretín výšky.
Korienky však cítia že voda je dole a tak klesajú až k rezervoáru. Prerastajú cez škáry v deliacej priečke a čerpajú vlahu úplne dole. Niektoré rastlinky dosiahnu k vode po 10 dňoch, iným to trvá týždne. V tomto svete vody a substrátu sa však deje čosi dôležité.
Ak je hrantík navrhnutý tak, aby medzi hladinou vody a spodnou úrovňou substrátu bola vzduchová medzera, vzduch preniká cez substrát ku koreňom. A práve to je pre rastliny dôležité aby netrpeli na premokrenie. Vzdušná rašelina a odvetrávacia škára sú ako funkčný pár.
12.8.2013 Aj do plytkých nádob
Pri vyklopení substrátu z hrantíka je zrejmé, že roketa i rukola nevytvárajú hustú sieť jemných korienkov, ale po upevnení v pôde sa snažia už iba s veľmi slabou snahou prerastať ku dnu hrantíka. Vyčkal som mesiac po výseve, aby som zavŕšil toto kolo experimentu. Práve kvôli koreňovému systému.
Môžem teda s istotou povedať, že rukolu i roketu možno pestovať i v plytších nádobách s polovičnou vrstvou substrátu ako som použil ja. Zdá sa, že práve samozávlaha bola príčinou toho, že rastlinky nemuseli venovať mnoho energie na to aby sa dostali k vode. A to je dobrým znamením pre každú balkónovú pestovateľskú snahu.
Ako chutia?
Odhaliť rozdiel v chuti rukoly a rokety pestovanej takýmto spôsobom je nemožné. Dalo by sa diskutovať o delikátnosti drobných lístkov voči chrumkavosti tých väčších, praktický význam je však zanedbateľný.
Čo však treba popísať je chuť samotná, ktorá sa vyvinula v substráte ktorý som použil. Je mierna, sladkastá, s typickou surovou chuťou chlorofylu, ktorú prekrýva čosi čo je pre rukolu typické. Nepopísateľná korenistá aróma s istým jemným závojom horkosti. Nie však v zmysle chuti, ale arómy.
Pre milovníkov hlávkového šalátu je rukola istou exotikou jemne prevoňanou žeruchou, pre fanúšikov ázijských listových zelenín je rukola je rutinou s navinulou korenistou arómou, pre ľudí ktorí listovú zeleninu v surovej podobe nevyhľadávajú je tošku „čudná“.
Ja by som povedal že pestovanie Rukoly stojí za sto a na balkóne ide o výhodnú aktivitu s krátkym vegetačným obdobím. A to ma motivuje spraviť dnes nový výsev. V rovnakom substráte, aby som si zachoval v spomienkach chute pre porovnanie s jarnými výsevmi.
Partnermi tohto pestovateľského experimentu je Rašelina Soběslav, ktorá dodala prírodné substráty pre pestovanie zeleniny a firma Plastia, ktorá je výrobcom pestovateľských nádob s dômyselnou konštrukciou a atraktívnym dizajnom.
