Ázijské zelené lístky z priesad (doplnené 2.8.)

1

„Už 30 dní po výseve z nich možno zbierať mladé krehké listy. Dvojnásobok času potrebujú na to, aby dospeli úplne.“  Tieto slová priniesol nejeden článok, ktorý sa snažil predstaviť ázijské listové zeleniny. Sú naozaj horúcimi kandidátmi pre pestovanie na balkóne?

Mibuna, mizuna, perila, chryzantéma, čínska horčica a láskavec trojfarebný. Týchto šesť rastliniek budem v najbližších týždňoch sledovať, aby som zistil ako dospievajú v pestovateľských nádobách ak ich vypestujem z priesad. Zaujímať ma bude nielen rýchlosť ich rastu, ale aj nároky na zálievku, životný priestor a chuť ich listov.

Je to môj krátky úvod k pestovaniu listových zelenín na balkóne, ktorým sa budem venovať v najbližších článkoch. Kým zasejem semienka priamo do hrantíkov so substrátom aby som na malej ploche dosiahol čo najväčšiu úrodu, tieto nové rastlinky si predpestujem individuálne. Získam tak pestovateľský materiál na porovnávanie.

Šup s nimi do zeme

Žiadna veda, postupujem rovnako ako keď si predpestovávam priesady hlávkového šalátu do záhradky. Výsevné multiplatá so 60-milimetrovými bunkami naplním substrátom. Do stredu každej bunky urobím ceruzou jamku nie hlbšiu ako jeden centimeter a do každej z nich vložím po jednom semienku.

Zalejem z fľaše ktorej som do vrchnáka klincom vyrazil niekoľko otvorov a zvyšok je už na prírode. Mojou úlohou je iba odsledovať substrát aby nepreschol a včas dosiať nové semienka, ak niektoré nevyklíčia.

Z každej zo zelenín som vysial 7 buniek, čo je dostatok materiálu na to, aby som ho mohol presadiť do hrantíkov a ešte mi zostalo čosi pre individuálne kvetníky.

9.7.2013 Prvé klíčky

Mibuna klíči po jeden a pol dni, mizuna sa za ňou objavuje v plnom počte o deň neskôr. O deň na to sa objavuje japonská horčica. Všetky tri rastlinky majú klíčne listy na nerozoznanie jedna od druhej. Trochu ma prekvapila ich žltá farba, ktorá sa prefarbuje do zelena až po dvoch dňoch. Klíčivosť 100 percent, takže výsev je bez strát.

Vo štvrtom dni sa začínajú objavovať tenké nitôčky láskavca trojfarebného. Sú natoľko tenké, že mám pocit že substrát by mal byť ešte jemnejší ako som použil. Majú čo robiť aby sa dostali na svetlo. Perila je zatiaľ akoby bez života, z chryzantémy sa objavili prvé dve rastlinky.

 

11.7.2013 Náhradný výsev

Po šiestich dňoch som presvedčený o tom že perila už nevyklíči a chryzantéma má tiež nízkou klíčivosťou s dvomi rastlinkami zatiaľ nepresvedčila o tom, že jej pestovanie bude jednoduché.

Uskutočnil som preto náhradný výsev. Tentokrát som semienka umiestnil na povrch substrátu a zakryl ich štipkou dunajského piesku. Ak im chýbalo pri klíčení svetlo, v týchto podmienkach ho budú mať dostatok.

18.7.2013 Neklíčia ani pod pieskom

Klíčivosť osív sa ukázala byť drobným problémom. Perila nevyklíčila ani z náhradného výsevu, takže je zrejmé že experimenty s ňou budem musieť odložiť na ďalšiu sezónu. Chryzantéma tiež nie je stopercentná, avšak výsledky sú uspokojivé. Posúvam sa preto o kúsok vpred.

Dnes je približne 12 dní od výsevu a vzhľadom na veľkosť rastliniek sa zdá že rastlinky budú mať čo robiť aby stihli do 30 dní od výsevu poskytnúť očakávanú úrodu zelených lístkov. Zatiaľ som trochu skeptický a nazdávam sa, že články v časopisoch opäť trošku zveličujú a preceňujú schopnosti týchto rastliniek. Aspoň sa to tak javí aj na dnešných fotografiách.

 

Nahusto priamo do hrantíka

Mibuna, mizuna a japonská horčica známa aj ako komatsuna klíčili pri jednotlivom výseve priam vzorovo a preto sa púšťam do ich úžitkového výsevu. Volím 100 cm dlhý, samozavlažovací hrantík Siesta od firmy Plastia. Pôsobí na mňa ako balkónová hriadka so štedrým priestorom. Široká, s dostatočnou hĺbkou pre korene rastlín a so zásobou vody pod plastovou bariérou. Proste priestor, v ktorom sa dá experimentovať naplno.

Vysievam priamo na povrch substrátu rovnakým spôsobom aký sa osvedčil pri reďkovkách. Jemnou vrstvičkou preosiateho substrátu sa snažím semienka prikryť. To aby sa lepšie držala pri nich vlaha kým vyklíčia. Teraz treba už iba vyčkávať.

 

Tri listové japonky klíčia ako na povel 

Všetko napreduje, v každom z troch políčok sa objavujú svieže klíčne lístky. Ba povedal by som že i namiesto žltkavo-belavej farby vidím viac zelene ako v sadbovačoch. Prečo to tak je netuším. V každom prípade, z tohto výsevu ide radosť.

A práve o to pri pestovaní na obmedzenom priestore balkóna ide. Pár snímok túto atmosféru prenáša i sem, do internetového zápisníka.

 

2.8.2013 Plodiny, ktorým balkónový hrantík svedčí

[singlepic id=390 w=320 h=240 float=right]V priebehu 14 dní rastie mibuna, mizuna a komatsuna v hustom výseve podstatne rýchlejšie ako sa jej darilo v sadbovačoch. Dá sa povedať, že dva týždne stačia na to, aby ste v metrovom hrantíku dopestovali dostatok sviežej zelenej listovej hmoty na šalát pre štvorčlennú rodinu.

Ak sa pozriem do okolitých hrantíkov, môžem intenzitu rastu porovnať s inými listovými zeleninami. Iba rukola má bohatú vňať porovnateľnej veľkosti. Roketa nedosiahla ani pätinu objemu, špenátový mangold odhadujem na tretinu, skutočný špenát je na tom podobne. Ak ide o rýchloobrátkové výsevy, s týmito ázijskými zeleninami by mohlo ísť o dobrú voľbu.

Tri hrantíky s týždňovým odstupom výsevov musia byť zárukou toho, že každý týždeň bude môcť úrodu z jedného z nich zozbierať. Chce to len nájsť najlacnejšiu dodávku osív, aby bolo pestovanie rentabilné

Raslinky sú svetlozelené, majú svieže a štavnaté lístky, na zber sa zatiaľ nechystám. Chcem zistiť či ďalší týždeň pestovania pridá rozhodujúce množstvo listovej hmoty.

Škodcovia sa o ne zaujímajú

Motýle mlynárika kapustného okolo ázijských listových zelenín prelietavajú vždy, keď na listy svieti slnko. Akoby sa zrýchleným odparovaním vody do vzduchu dostávala aróma na ktorú reagujú. V tomto období je motýľov pomerne veľa, osvedčilo sa voliť taktiku miesta, kde je v čase obednej a poobednej páľavy tieň. Pôsobí to ako čiastočná ochrana.

Podľa drobných dierok vyhryzených na niektorých listoch sa domnievam, že lístky chutia aj skočkám, ktoré snáď každý pozná z reďkoviek. Napadnutie je zatiaľ minimálne, myslím však že najvhodnejšou ochranou voči nim bude asi zber vňate.

Vo veľkej nádobe

Priesady vypestované v sadbovači som medzičasom presadil do veľkej nádoby na miešanie malty. Naplnil som ju recyklovaným substrátom z predchádzajúcich experimentov, prihnojil peletovaným ovčím hnojom Flovium a starám sa o pravidelnú zálievku.

Spomalený rast je stále badateľný, je však zrejmé že rastliny dospievajú. Listy sa farbia do tmavších odtieňov zelene, hrubnú a pevnejú. I tu pozorujem rovnaký záujem škodcov.

Ak sa pozriem na čerstvé výpestky v hrantíku a staršie v maltovníku, určite mám chuť na tie sviežejšie.

 

ĎALŠIE PLÁNY:

  • dopestovať listové zeleniny do zberovej zrelosti
  • zhodnotiť ich chuť
  • preveriť možnú regeneráciu pre postupný zber

Partnerom tohto experimentu je firma Plastia, ktorá poskytla samozavlažovacie pestovateľské nádoby pre výsevy a výsadbu pestovaných rastliniek. Vznikla tak zelená oáza, ktorá je inšpiráciou pre každého, kto má balkón, terasu, altánok či kus nevyužitého plotu vo dvore.

Milan Gigel
Je redaktorom víkendovej prílohy denníka SME, kde sa venuje témam dom, dvor, dielňa, záhrada. Záhradkárske a drobnochovateľské články publikuje v časopisoch Doma v záhrade, USS Záhrada, Recepty Prima Nápadů a Zahradnická kuchařka, o skúsenosti získané pri práci v dielni a na stavbe sa s čitateľmi delí v časopise Urob si sám. Aktívne prispieva i do časopisov Môj Dom a Tvorivé ekoBývanie.

1 komentár

    • Po 15 dňoch pestovania je to s chuťami jasné. Mám vedľa seba rukolu, mibunu, minunu a komatsunu. Kým tie tri japonky chutia ako hlávkový šalát ktorý má menej cukrov, rukola má svoju typickú horkastú chuť. Potrebujú ešte vyzrieť. Pri rýchlom štarte to nestíhajú. Skúsim ochutnať tie vyspelejšie čo som sadil do maltovníka.

Pridaj komentár