Aj vo vašej záhrade pravidelne v letnom období dochádza ku kalamitnému premnoženiu vošiek a neviete čo s tým? Nakoľko téma vošiek nám dlhodobo nedá pokoj, zamerali sme sa tentoraz na hľadanie možností boja proti voške broskyňovej.Kalamitný výskyt vošiek nastáva vtedy keď pestovateľ nezvládne ochranu proti nim už v zárodku a nechá im tým priestor na rozmnožovanie. Nasleduje extrémne premnoženie, tvorba veľkých kolónií, zvýšená škodlivosť a obtiažna ochrana.

Na výber máme na trhu širokú paletu chemických prípravkov, ktoré síce zaberajú pomerne dobre, postreky však treba často opakovať nakoľko vošky sa rýchlo vrátia. Nevýhodou chemických prípravkov je tiež skutočnosť, že agresívne pôsobia na lienky a iný užitočný hmyz, ktorý nám v boji proti voškám najlepšie pomáhajú. Aby sme týchto prirodzených nepriateľov vošiek čo najviac ochránili, nemali by sme striekať vôbec. Vysporiada sa však príroda s kalamitným napadnutím vošiek sama?

Aby sme sa podobným situáciám vyhli, siahli sme po jednoduchom triku v boji proti voškám – výber odolnej odrody. Nie každá odroda totiž voškám chutí! Literatúra uvádza u jednotlivých odrôd rôznu odolnosť voči voškám, nie však pri každej odrode. Aby sme si túto odolnosť jednotlivých odrôd overili, resp. zistili odolnosť odrôd u ktorých ju literatúra neuvádza, bolo potrebné to vyskúšať na vlastnej koži.

Priebeh pokusu a výsledky

Pokus sme zrealizovali na 14 odrodách broskýň a nektáriniek. Nato, aby sme naplno zistili rozsah napadnutia jednotlivých odrôd, bolo potrebné zriecť sa v danom roku akýchkoľvek postrekov proti živočíšnym škodcom. Nakoľko momentálne sme vo fáze kedy prechádzame na absolútne bezpostrekovú technológiu pestovania, nebol to pre nás až taký problém. Treba si však uvedomiť riziko, ktoré podstupujete, keď necháte voškám a ich množeniu úplne voľný priebeh!

Bezpostreková technológia má teda svoj zápor, ale tiež silný klad. Tým je vytvorenie absolútne voľného pola pôsobnosti pre lienky a ostatných prirodzených predátorov. Dostatok krmiva a absencia chemickej redukcie dáva predpoklad ich hustého namnoženia, vďaka ktorému si príroda sama poradí s voškami. Vošky sú však na strome vždy skôr, vždy je ich viac a vždy sa rýchlejšie množia. Na to, aby sa lienky namnožili do dostatočného množstva, nesmie dôjsť ku kalamitnému napadnutiu stromu voškami. S extrémne napadnutým stromom si už veľmi neporadia ani premnožené lienky. Naopak, v prípade stromov menej napadnutých je reálna šanca na vytvorenie prirodzenej rovnováhy medzi škodcami a predátormi.

Nakoľko napadnutie je každoročne veľmi silné a možností na jeho redukciu máme bez postrekov minimálne, selekcia odolnejších odrôd by pre nás mohla byť prirodzenou cestou bioochrany. Je však reálne možné, že medzi jednotlivými odrodami budú až tak výrazné rozdiely? Skutočne sú vošky až také rozmaznané a vyberajú si primárne iba určité odrody? Očakávania môžu byť v tomto smere rôzne, prekvapenia sa však môžeme vždy dočkať. Pozrime sa teda na výsledky, ako dopadli jednotlivé testované odrody.

Suncrest – z danej odrody sme mali v pokuse až dva stromy. Napriek skutočnosti, že boli zo všetkých stromov najbližšie k veľkému mravenisku, nebolo ani na jednom z nich zistené žiadne napadnutie.

Early Redhaven – o čosi skoršia mutácia najpestovanejšej a najznámejšej odrody Redhaven. Rovnako ako v predchádzajúcom prípade nebolo zistené žiadne napadnutie!

Inka – obľúbená poľská odroda, ktorá vyniká obrovskými plodmi a vysokou plasticitou na pestovateľské prostredie. Ani v jej prípade nebolo zistené žiadne napadnutie voškami.

Reliance – zistené veľmi silné napadnutie. Lienky nedokázali udržať tempo s voškami, obrovské kolónie.

Harrow Beauty – v Poľsku jedna z obľúbených odrôd, bežne dostupná aj u nás. Chuť plodov veľmi dobrá, násada úrody vynikajúca. Odolnosť na vošky však slabá, zistené veľmi silné napadnutie.

Royalvee – nakoľko strom na začiatku vegetácie nečakane uhynul, výsledky nie sú dostupné.

Velvet – v tomto prípade sme zistili stredne silné až silné napadnutie. Predpokladám, že pri udržaní bezpostrekovej technológie, ktorá nám zaručí každoročne viac predátorov by bola vcelku udržateľná pod kontrolou i keď úplne bez vošiek nebude zrejme nikdy.

Wang 13 – jedna z radu tzv. „sendvičoviek“, ktoré sú v dnešnej dobe čoraz populárnejšie. Na moje potešenie nebolo v jej prípade zistené žiadne napadnutie.

Spring Lady – najskoršia odroda nášho pokusu. V jej prípade bolo zistené slabé napadnutie a aj to iba v slabšie rastúcej časti koruny, ktorá predstavuje cca 1/4 koruny. Vo vitálne rastúcich častiach koruny napadnutie voškami zistené nebolo.

Platerica – ďalšia z radu sendvičoviek. Ani v jej prípade nebolo zistené žiadne napadnutie voškami.

Royal Glory – moderná súčasná odroda, veľmi kvalitná. Žiaľ, ani v jej prípade sa bez ochrany proti voškám zrejme nezaobídete, zistené bolo veľmi silné napadnutie voškami.

Revita – zistené stredne silné až silné napadnutie. Uvidíme ako sa bude správať v následných rokoch.

Symphonie – moderná súčasná odroda. Zistené minimálne napadnutie voškami. V jej prípade možno predpokladať, že si s nimi lienky postupne priebežne poradia.

Flavortop – obľúbená odroda nektárinky. Nebolo u nej zistené žiadne napadnutie voškami.

Z testovaných odrôd možno teda jednoznačne z hľadiska boja proti voškám a minimalizácie postrekov odporučiť odrody Suncrest, Early Redhaven, Inka, Wang 13, Platerica a Flavortop, rovnako by som sa nebál ísť ani do odrôd Spring Lady a Symphonie.

Avatar photo
Je redaktorom časopisov Záhradkár, Doma v záhrade, USS Záhrada a Sady a vinice v ktorých sa zameriava hlavne na ovocinárske témy. Popri tom občasne prispieva aj do iných periodík. Aktívne sa venuje ovocinárskemu poradenstvu a propagácii ovocinárstva na stránke www.izahradkar.sk a na vlastnej stránke www.kohaplant.sk.

2 KOMENTÁROV

  1. Čo je raz dané geneticky ani vošky nezmenia. Šľachtenie sa už uberá týmto smerom. Genetika ale aj vyskúšanie jej vlastností je vynikajúce, hlavne u nás.

Pridaj komentár