Nakoľko vošky nám proste nedajú pokoj, pokračujeme v hľadaní ich eliminácie ďalším odporúčaným nechemickým spôsobom. Tentokrát sme si pod drobnohľad zobrali rohovinu.

S rohovinou vyšla u nás pred rokmi na trh firma Rokosan, dnes sa nachádza už v celej rade hnojív. Popri vysokom obsahu živín sú hlavnými dôvodmi jej aplikácie do rastlín úplná ekologickosť a postupné uvoľňovanie živín, čím vytvoríme efekt akéhosi zásobného hnojenia.

Hnojivá na báze rohoviny sa vyrábajú z rohov a kopýt hospodárskych zvierat, ktoré po spracovaní zrovna vábne nepáchnu. Neviem či to je dôvodom ich odpudivého účinku, každopádne sa však v príbalovom letáčiku kedysi uvádzalo že „odpudzuje cicavý a žravý hmyz“. Na svojej aktuálnej stránke dokonca doslova uvádza informáciu „ROKOSAN svojím organickým zápachom zároveň odpudzuje vošky a mušky.“ Nedalo nám preto nepreveriť túto jednoduchú možnosť.

Pre aplikáciu sme si vybrali prípravok Rokohumin z portfólia spomínanej firmy. Je to hnojivo, ktoré s obľubou používam pre jeho hnojivý účinok, ekologickosť a jednoduchú aplikáciu vďaka tekutej forme. Rokohumin obsahuje na rozdiel od pôvodného Rokosan-u aj veľký podiel humínových látok, ktoré zvýrazňujú jeho hnojivý účinok. Prípravok po otvorení skutočne intenzívne páchne a bolo by možné predpokladať, že týmto smradom odpudí nielen vošky ale snáď čokoľvek čo sa hýbe.

Koncentrácia na obale uvádza 3ml/1l vody v prípade postreku na list. Aby sme to kúsok zintenzívnili tak sme použili o čosi vyššiu dávku, konkrétne 4ml/1l vody, čo je v prepočte 20ml/5l vody. Takto zarobený hnojivý postrek sme použili na jabloni, ázijskej hruške, broskyni a duli.

 

Výsledky

Ošetrené stromy sme vizuálne skontrolovali po 15 a následne po 20 hodinách. Žiaľ, musím skonštatovať, že ani v jednom prípade nebolo badateľné zníženie počtu vošiek. Za zanedbateľne minimálne znížený výskyt vošiek možno ďakovať snáď iba prúdu vody, ktorý so sebou mechanicky pár kusov pri postreku vzal.

Neviem čo presne v prípade tohto hnojiva znamená slovko „odpudzuje“. Nemožno vylúčiť odpudivý účinok preventívneho postreku tohto prípravku pred samotným výskytom škodcov. Rovnako nemožno vylúčiť skutočnosť, že na iný cicavý a žravý hmyz môže toto hnojivo skutočne fungovať. A rozhodne nemožno spochybňovať vysoko efektívny a kvalitný hnojivý účinok tohto ekologického hnojiva. Spoliehať sa na to, že nás zbaví intenzívneho napadnutia voškami sa však rozhodne nemožno…

 

Doplnok pokusu

Aby sme odskúšali ešte jeden variant, skúsili sme neriedeným koncentrovaným hnojivom natrieť kmienok stromu po jeho obvode. Pre pokus sme si vybrali silne napadnutý stromček jablone. Neviem, či je to zvýšenou citlivosťou konkrétnej odrody (Baya Marisa) alebo situovaním výsadby daného výpestku mimo ostatných jabloní, ale bola to v danej záhrade jediná jabloň na ktorej sme ešte v danej dobe vošky objavili. V prípade ostatných sa už s voškami vysporiadali lienky. Každopádne, na tomto výpestku sa nachádzali mohutné kolónie vošiek a veľmi intenzívny výskyt a pohyb mravcov (konkrétne lesklých tmavo-čiernych).

Kmienok sme natreli hnojivom v šírke cca 6 cm po celom jeho obvode. Výsledok tohto pokusu bolo možné pozorovať okamžite. Natretá plocha bola očividne pre mravce nevábna. Aj po pár minútach, kedy už bolo nanesené hnojivo na kmienku zaschnuté sa mravce správali rovnako a z oboch strán sa štítili na ošetrenú plochu vstúpiť. Z času na čas sa našiel odvážlivec, ktorý tak urobil ale aj ten radšej z danej plochy zoskočil na zem akoby mal po nej absolvovať celých 6 cm. Paradoxom bolo, že voške absolútne nevadilo vykračovať si po tomto natretom páse.

Na úplný záver pokusu sme naliali koncentrované hnojivo ku báze kmienka a súčasne na jeho bazálnu časť. Efekt bol okamžite viditeľný – mravcom sa do tohto prostredia nechcelo a intenzita ich výskytu na kmienku sa zmiernila.

Celkovo možno zhodnotiť, že ani toto doplnkové ošetrenie nerieši problém napadnutia voškami. Dalo by sa predpokladať, že včas natretý kmienok zabráni mravcom vstupu do koruny a obmedzí tak väčšie šírenie vošiek. Otázne je aká je trvanlivosť tohto náteru a teda ako rýchlo ho dážď či ranná rosa zlikvidujú. Tiež nemožno vylúčiť negatívne pôsobenie tejto koncentrácie na ošetrené miesto kmeňa. Preto ani jeden variant nemožno ako priamu či nepriamu ochranu voči voškám odporučiť.

Avatar photo
Je redaktorom časopisov Záhradkár, Doma v záhrade, USS Záhrada a Sady a vinice v ktorých sa zameriava hlavne na ovocinárske témy. Popri tom občasne prispieva aj do iných periodík. Aktívne sa venuje ovocinárskemu poradenstvu a propagácii ovocinárstva na stránke www.izahradkar.sk a na vlastnej stránke www.kohaplant.sk.

2 KOMENTÁROV

  1. Tadiaľto asi cesta nevedie. Dnes už ale máme i u nás, a to už viac ako rok, k dispozícii schválený prírodný postrek z tropickej rastliny Azadiracha indica, ktorý obsahuje hmyz paralyzujúci a nevábne páchnúci neemový olej. Prípravok je dostupný pod názvom NeemAzal a jeho účinnosť sa už veľmi blíži k účinnosti známych chemických insekticídov.

Pridaj komentár