Úkryty pre užitočné stavovce

V záhrade nám popri lienkach a inom užitočnom hmyze pomáha tiež množstvo stavovcov. Niektoré sú operené a ich revírom je nebo a koruny stromov, iné sa zas nehlučne pohybujú po zemi a na nej si hľadajú svoje útočisko. V záhrade môžu byť škodní, ale tiež užitoční. A práve tých užitočných je treba čo najviac podporovať, aby nám zo záhrady neušli.

Medzi najznámejších stavovcov, ktorých možno považovať za našich užitočných pomocníkov patria jašterice. Tých žije v záhradách šesť druhov, z ktorých v záhradách sú najrozšírenejšie jašterica živorodá, jašterica múrová, jašterica zelená, no a samozrejme slepúch lámavý, ktorého si ľudia vďaka svojim skrytým zakrpateným nohám často mýlia s hadom. Ide však o regulérnu jaštericu s lámavým chvostom, malými očami, viditeľnými ušami a pohyblivými viečkami. Všetky tieto druhy sú prirodzenou súčasťou prírody a u nás sú zákonom chránené.

V záhradách plnia neoceniteľnú úlohu, nakoľko sú, mimo iného, významnými predátormi hmyzu, slimákov a slizniakov. Tých dokážu skonzumovať denne pomerne slušné množstvo, čím prirodzenou cestou regulujú ich populáciu a udržujú ju v prijateľnej hladine.

Jašterice sú tvory chladnokrvné, ktoré veľmi rady využívajú slnečné lúče na svoje prehriatie. S obľubou sa preto v priebehu dňa slnia na Slnkom rozpálených kameňoch. A sú to práve kamene, ktoré nám v záhradách večne zavadzajú a ktoré záhradkári zvyknú do posledného kusa zo záhrady odstrániť. Jašterice tým strácajú svoje prirodzené prostredie a odchádzajú hľadať si nové.

Slepúch lámavý potrebuje pre svoj život v priebehu dňa vhodné skrýše. Tými s nielen najrôznejšie diery, ale tiež kopy kamenia či sušiace sa seno. Práve pod senom nachádzame pri jeho prevracaní množstvo slepúchov, ktoré sa tu skryli pred denným svetlom. Slepúchy totiž ako typickí noční lovci slnečné dni neobľubujú. Na lov vyrážajú večer a slimáky, slizniaky, rôzne chrobáky a ďalšie drobné živočíchy likvidujú svojimi dozadu zahnutými zúbkami až do skorého rána.

Ľudia sa ho, v domnení že ide o hada, často boja a v „obrane“ ho zabíjajú. Je to však nešťastný krok, nakoľko slepúch je absolútne neškodné a milé zvieratko. Navyše, popri tom že je zákonom chránený, u nás je jediný jedovaný had vretenica severná a s tou sa slepúch proste pomýliť nedá keby sme ako chceli.

Ďalším vítaným pomocníkom v záhrade je ježko. Ide o milé lesné zvieratko, ktoré občas zavíta aj do záhrad a v ideálnom prípade sa v nich aj usadí. Na to však musí mať tiež vytvorené optimálne podmienky. Ježko vyhľadáva kopy lístia a konárov, pod ktorými nocuje, robí si brlohy i zimuje. Jeho potrava v podstate korešponduje s potravou jašteríc a slepúchov, častejšie si však trúfne napríklad i na menšie myši.

Tému hadov je ťažko otvárať. Ľudia z nich majú prirodzený rešpekt a stránia sa ich prítomnosti. To poznať už na panickom postoji k slepúchom, ktorí ani nie sú hady. Každopádne, hady sú v prírode významnými predátormi, ktorých potravou sú vo veľkej miere hlodavce. A tie skutočne neradi v záhrade vidíme. Susedstvo užovky ocenia najmä pestovatelia nachádzajúci sa neďaleko kanálov či vodných plôch. Toto prostredie je totiž ideálne pre život hraboša, ktorý je veľmi významný škodca ovocných drevín. Ak v podobnom prípade zaznamenáte v susedstve užovku, neprepadajte preto hneď panike. Naopak, nechajte jej kdesi v ústraní zarastený kút, nelikvidujte z mokradí „šáchorinu“ a snažte sa nepoužívať (alebo len veľmi citlivo) chemické prípravky.

Možnosti podpory

Týmto užitočným stavovcom najlepšie pomôžete, keď im vytvoríte podmienky pre život. V dnešných sterilných záhradách plných na nízko vykosených trávnikov im chýbajú prirodzené útočiská, kde by sa skryli pred ľuďmi, nepohodou, či prirodzenými nepriateľmi a kde by mohli v pokoji založiť svoje potomstvo. Je preto potrebné takéto miesta im v záhrade vybudovať a zvýšiť tak jej prirodzenú biodiverzitu.

Najjednoduchšími úkrytmi sú tie prirodzene ponechané. Pokiaľ vytnete starý strom s množstvom dier v dreve i pod koreňmi, je nezmysel zbaviť sa ešte aj tohto jeho zvyšku. Práve ten tvorí totiž prirodzené prostredie pre ukrýt jašteríc.

Rovnaký efekt nám urobí kopa kamenia v odľahlej časti záhrady. Pokiaľ taký nevyužitý kút máme, tak je zbytočné kamene vykopané pri kopaní základov či sadení stromkov vyvážať zo záhrady preč. Jašterice sa nám zaň v budúcnosti určite odvďačia.

Nie vždy však záhrada umožňuje dopriať týmto živočíchom taký luxusný priestor. Tiež často nájdeme na záhrade sotva za fúrik kameňov a nové sa nám do nej vláčiť akosi nechce. V takýchto prípadoch je vhodné umiestniť po záhrade aspoň menšie kopy kamenia, ktoré na rôznych miestach poskytnú základný úkryt pre jašterice a ich rozpálený povrch im umožní prehrievať organizmus. Kopy je vhodné umiestniť do radov stromkov, kde zvyčajne nezavadzajú a táto pôda sa beztak nevyužíva.

Pokiaľ máte v ovocnej záhrade vybudovanú opornú drôtenku, je najoptimálnejšou alternatívou umiestnenie týchto kameňov v okolí jej oporných kolov. Účel splnia úplne rovnaký a navyše nielenže budú ešte menej prekážať ako v predchádzajúcom prípade, ale naviac ešte aj zosilnia stabilitu oporných kolov v pôde. Na tento účel možno pamätať už pri tvorbe konštrukcie a pri zahrabávaní oporného kolu vrchnú časť jamy nezasypať hlinou, ale iba vyšprajcovať kameňmi. Tieto budú tvoriť podzemný základ budúcej kamennej kôpky okolo stĺpa.

Užitočným a praktickým riešením je aj kopa v rohu záhrady. Využívame na ňu odľahlé nevyužité, tzv. hluché kúty záhrady. ktoré tak či tak nemajú iné uplatnenie. Kopu tvoríme z pohrabaného lístia a orezaných konárov. Na tomto odľahlom mieste nám tento materiál baktérie a huby pomaly ale isto rozkladajú, až kým z neho nevznikne kvalitná hrabanka. Dovtedy však popri tom slúži takáto kopa ako prirodzený úkryt pre hmyz, ale tiež jašterice a hady. Takéto kopy sú aj ideálnym úkrytom pre ježka. Ak máte to šťastie, že vás ježko zvykne poctiť svojou návštevou, nájdite si trošku času a zhotovte mu jednoduchú drevenú búdku. Tú položte jednoducho na miesto budúcej kopy a zasypte pripraveným rastlinným materiálom. Ježko si už do nej nájde cestu.

Užitočných organizmov v našich záhradách je samozrejme ďaleko viac. Ich významu, ochrane a hlavne podpore sa budeme venovať v ďalších článkoch.

Tento článok vznikol ako súčasť seriálu o podpore prirodzených predátorov, ktorí sme avizovali pred pár mesiacmi. Tém, ktoré sme si zaumienili je deklarovaných viac, postupne preto k nemu pribudnú ďalšie..