Záleží iba na tom ako sa o neho budete starať. Vedzte však, že v tesnej blízkosti fasády domu si nevystačí s tým, čo mu príroda nadelí. Dva roky živorili výpestky paviniča trojlaločného ponechané napospas osudu, kým prišla rozhodujúca sezóna. Tento sled fotografií dokumentuje rast zelenej fasády v priebehu tohto roka.
V druhej polovici mája sa porast začal preberať so zimného spánku. Mnohé minuloročné letorasty nevyzreli ani napriek tomu, že celá zima bola mierna a pripomínala viac jar s nočnými mrazíkmi ako skutočnú zimu. Rastlinky jednoducho nedokázali zásobiť nové výhony dostatkom vlahy a živín, takže zelené letorasty vyschli a umreli. Akoby opäť celoročný prírastok bol k ničomu. Už po tretí rok začíname takmer úplne pri zemi. Iba niektoré z výhonov sú o málo vyššie ako meter nad zemou.
Bohatá listová zeleň zakryla v priebehu mesiaca všetky živé výhony a svetlé tóny ukazujú, že rastová fáza sa začína v plnej paráde. V tejto chvíli sme inštalovali do zrážkového tieňa pri fasáde domu kvapôčkovú závlahu. Automat sme po troche experimentovania nastavili tak, aby každé tri dni spustil na dve hodinky závlahový cyklus a zaistil pre korene dostatok vlahy. Keďže sme počítali s tým, že pre nedostatok vlahy z minulých rokov budú korene iba v povrchových vrstvách zeminy, neriešili sme to, do akej hĺbky sa vlaha dostane.
Dostatočná zálievka sa prejavila na rýchlom raste a intenzívnych prírastkoch. Keďže v piesčitej pôde nie je nikdy dostatok živín, pridali sme ku koreňovým krčkom peletovaný ovčí hnoj, z ktorého sa pri kvapkajúcej vode lúhovali do pôdy aj nejaké živiny. Je zrejmé, že pavinič s ochotou šplhá nahor a že surový brizolit je pre neho omnoho efektívnejšou oporou ako vápenný náter na sokli múru. Počet výhonov sa znásobuje, čo možno odpočítať pri každej červenej špičke.
Dostatok slnka v auguste a mocnejúca masa zelených listov akoby akcelerovali rast a v tejto chvíli sme sa dostali na hranicu ďalšieho poschodia domu. O takýchto prírastkoch by sme v predchádzajúcich dvoch rokoch mohli iba snívať. Je zrejmé, že voda je faktorom číslo jedna a faktorom číslo dva je slnko. Táto strana fasády je od rána do poobedia exponovaná na priamom slnku, čo paviniču nesmierne vyhovuje. Bočný porast orientovaný na severnú stranu je podstatne slabší. Na tienistých miestach preto nemožno očakávať zázraky.
Kým septembrové kvitnutie paviniča sme zabudli zachytiť na fotografiách, október ukazuje svoj rastový vrchol. Opäť sme o meter vyššie a porast naberá čoraz intenzívnejší pokryvný ráz. Nižšie nočné teploty už vyfarbujú lístie do purpuru, stále však tvrdohlavo pribúdajú nové výhony, ktoré už zaiste nestihnú vyzrieť. Rýchla previerka výhonov a letorastov však ukazuje, že tento rok dve tretiny dĺžky prírastkov prezimujú.
Je zrejmé, že pavinič trojlaločný v našich klimatických podmienkach nesleduje plynutie času tak akoby mal. Je opozdený, v porovnaní s viničom hroznorodým kvitne podstatne neskoršie a aj napriek tomu, že fyziologické pochody premieňajú dospelé listy na odpadkové schránky padajúce na zem, nové letorasty rašia a prirastajú bez zmyslu, pretože už nebudú mať šancu vyzrieť. Isté však je, že pavinič dokáže prekvapiť svojim rýchlym rastom, ak mu pre to vytvoríte podmienky.
Nech to znie akokoľvek odvážne, nech sme akokoľvek zvyšovali prítok vody, na stavbe to nezanechalo žiadny vplyv. Polozapustené pivnice majú suché obvodové steny, zelený porast to stíha vysať do poslednej kvapky.
