Iste to poznáte. Stačí jediný zanedbaný rok v záhrade a burina vám narobí vrásky na čele na niekoľko sezón. Vždy, keď sa pri okopávaní, kultivovaní, hrabličkovaní či rýľovaní dostanú na povrch pôdy nové semienka burín, opäť sa topíte v nechcenej zeleni.
Takýto kút sa nachádza aj v našej p
opularizačnej záhradke. Keď sme od vás pred časom dostali tip na použitie dusíkatého vápna v boji proti vajíčkam slimákov v pôde, napadlo nám, že by sme tento prístup mohli využiť v boji proti burine. Priamo výrobca dusikatého vápna Perlka v technologickom liste píše o tom, že dokáže pri príprave pôdy výrazne zredukovať klíčivosť semien burín. Pustili sme sa teda do zbierania skúseností.
Hnojivo s vedľajším pôsobením
Nasypú do pece vápenec a ohrejú ho na vysokú teplotu, akoby vyrábali pálené vápno, ktoré má po uhasení v gazdovskom dvore tisícky použití. Do rozpálenej pece pridajú uhlík, potrubím dovedú plynný dusík a stane sa malý zázrak. Z týchto troch komponentov vznikne dusíkaté vápno, ktoré záhradkári už desaťročia používajú na sanitárne ošetrenie pôdy.
Dusikaté vápno má formu malých čiernych guľôčok, ktoré pôsobením vlahy začnú hasiť. Černasté hrudky začnú miestami belieť a v priebehu 7 a
ž 20 dní (v závislosti od teploty) sa úplne rozplynú v pôde. Od tejto chvíle je pôda obohatená o dusík a vápnik, ktoré sú stavebnými živinami pre zelené rastliny.
Počas chemickej premeny dusíkatého vápna vznikajú medziprodukty, ktoré pôsobia na pôdu dezinfekčne. Ničia vajíčka slimákov, narúšajú klíčivosť osív, dokážu potlačiť niektoré huby a spóry, ktoré spôsobujú choroby rastlín. Je to proces, ktorý prebieha takmer nepozorovateľne. Jediné čo je na záhradkárovi je povinnosť čakať, kým môže vyzretú hriadku použiť na výsadbu či výsev.
Ako sme dopadli my?
Experiment sme uskutočnili vo fóliovníku, kde sme predtým dvakrát po sebe neúspešne trhali burinu, pri príprave pôdy na výsadbu plodovej zeleniny. Po každom pretrhaní a okopaní plochy sa objavili nové klíčiace rastlinky burín, bez náznaku slabnúcej chuti do života.
Dusíkaté vápno sme do takto pripravenej pôdy po vytrhaní buriny zapracovali v množstve 70g/m2. Fóliovník sme štedro zaliali a uzavreli, aby sme zvýšili teplotu pôdy na maximum. Takáto klíma, ktorá pôvodne podporovala burinu v raste spôsob
ila rýchle hasenie dusíkatého vápna, čo bolo cítiť pachom nasýteného vzduchu.
Ani po troch týždňoch po aplikácii nevidíme žiadne klíčiace buriny, celá plocha zostala bez zaburinenia. Miestami vidno iba slabé trsy trávy, ktorá nebola pri odstraňovaní buriny dôsledne vytrhaná. Je preto zrejmé, že Perlka môže výrazne pomôcť pri boji proti burine na pôde, ktorá obsahuje značné množstvo semienok.
V tejto chvíli robíme rovnaký experiment na otvorených hriadkach pod holým nebom, kde predpokladáme že k vyzretiu hriadok dôjde za dvonásobný čas – teda za 14 dní namiesto 7 pod fóliou.
