Skúsenosti s vretenovými podpníkmi

Ktorý podpník je pre štíhle vretená v záhradách vhodnejší a ktorý naopak menej? Aby sme prelúskli túto otázku, vyhodnotili sme pre vás niekoľkoročný jabloňový pokus.

Pre pokus sme použili mix odrôd na rôznych podpníkoch. Zväčša sme použili novšie progresívne odrody ako Opál, Orion, Luna či Rozela, zaradili sme do neho však i osvedčené odrody ako Melodie, Šampion či Gold Bohémia. Z podpníkov sme využili dostupný sortiment a do pokusnej výsadby sme preto zaradili odrody naštepené na slabo rastúcich podpníkoch M9 a P60 a stredne silno rastúcich podpníkoch M26 a MM106.

Stromky boli vysadené v roku 2008 do jedného radu, použili sme univerzálny vretenový spon 1 meter, bez ohľadu na odrodu či podpník. Pôda vo výsadbe je štandardná záhradná zemina, vďaka niekoľkoročnej absencie obrábania príjemne oddýchnutá. Rad sa nachádza v jemnom svahu a orientovaný je v smere hore svahom. Pre porovnanie samonosnosti jednotlivých podpníkov nebola vo výsadbe vybudovaná oporná drôtenka. Takisto sme vynechali vybudovanie závlahy a prakticky kompletnú zálievku, s výnimkou povýsadbovej, sme ponechali na prírodu. Absenciou drôtenky a závlahy sme chceli tiež docieliť zistenia nakoľko je takáto nemalá investícia pre podobné výsadby potrebná.

Výsledky:

Z pokusov jednoznačne najlepšie vyšiel podpník M9. Je to štandardný podpník pre štíhle vretená, pre ktorý bol spon 1 meter absolútne optimálny. Stromy štepené na tomto podpníku rástli vyrovnane, rodivosť nabehla veľmi skoro a aj vďaka každoročnej prebierke plodov možno konštatovať jej pravidelnosť a dobrú kvalitu plodov. Z nedostatkov možno hodnotiť najmä nutnosť podopierania zarodených stromov po nástupe do plnej rodivosti. Vynechanie tohto kroku viedlo k snahe k vyvracaniu stromov, preto bolo potrebné situáciu touto formou riešiť. Absencia drôtenky viedla tiež k lámaniu zarodených terminálov, ktoré logicky neboli vyviazané, nakoľko nebolo ich k čomu vyviazať.

Naše odporúčanie pre tento podpník je preto jednoznačné – každopádne ho plne odporúčame, treba však počítať už na začiatku s vybudovaním opornej konštrukcie, ideálne ešte pred samotnou výsadbou. Do budúcna to ušetrí kopec času. Čo sa týka závlahového režimu tak možno skonštatovať že stromy pestované na tomto podpníku napriek absencii závlahy rástli dobre a vitálne, rovnako to bolo aj s úrodou. Cena, ktorú nás to stálo bola radikálnejšia prebierka a s tým spojený menší počet plodov, v konečnom dôsledku však boli úrody uspokojivé a každoročné, preto možno tento systém odporučiť pre tých, ktorí možnosť závlahy nemajú, resp. neplánujú do nej investovať.

Zaujímavo dopadli aj stredne silne rastúce podpníky. Ich rast bol podľa očakávania dosť razantný a to až natoľko že aj napriek citlivému tvarovaniu a rýchlemu vstupu do rodivosti veľmi rýchlo „ušli“ nezadržateľne do výšok a stali sa tak náročné na ošetrovanie a hlavne zber plodov. Absencia doplnkovej závlahy v ich prípade nehrala žiadnu rolu, stromov táto investícia absolútne nechýbala a plne si vystačili s príležitostnou zrážkovou vodou. Čo sa týka samonosnosti výsadby tak v tomto prípade možno konštatovať jej 100%-nosť. Stromy napevno kotvia a nevyžadujú podpery ani v období plnej plodnosti.

Napriek popísaným výsledkom sme sa rozhodli všetky stromy na strene silno rastúcich podpníkoch v následnom roku zlikvidovať. Dôvod je prozaický – neudržateľnosť v požadovanej miere rastu a s tým súvisiaca náročnosť na ošetrenie a zber.

Celkovo možno stromy na týchto podpníkoch odporúčať do voľnejších tvarov so širšou korunou. Širšia koruna je jednoduchšie tvarovateľná zo zeme, zabezpečí stromu vyššiu rodivosť v nižších partiách a tých súčasne väčšie oslabenie terminálnych partií. Takýmto spôsobom donútite strom udržať sa „pri zemi“, kde ho môžete pohodlnejšie ošetrovať bez použitia rebríka. Vďaka použitiu širšieho sponu ušetríte tiež v tomto prípade aj na výsadbovom materiáli, nakoľko potreba výpestkov je logicky menšia. Stromy budú tiež samonosné a dobre hospodáriace s vodou.

Poľský podpník

Asi najhoršie v testoch dopadol podpník P60, ktorý je hojne využívaný najmä v poľskom ovocinárstve. Literatúra uvádza že je slabo rastúci, sila jeho rastu je slabšia ako v prípade štandardného podpníka M9. Možno konštatovať, že stromky zaštepené na tomto podpníku nastúpili do rodivosti prakticky okamžite. Napriek absencie závlahy dosiahli dopestované plody veľmi veľkú, priam až nadmernú veľkosť. Pre úplnosť treba uznať, že tomu napomohla nielen pravidelná prebierka plodov, ale tiež samotná odroda, ktorou bola veľkoplodá odroda Ligol.

Skorý vstup do rodivosti, veľmi dobré hospodárenie s vlahou, veľmi dobrá kvalita a veľkosť plodov. Tu však superlatívy končia. Problémom daného podpníka je totiž veľmi plytká koreňová sústava. Vďaka nej boli stromky pestované na tomto podpníku extrémne náchylné na vyvracanie. Vyvracaniu nejako výraznejšie nepomohli ani oporné kolíky (priznávam, že najpevnejšie neboli) ani podopierky zarodených stromov. Zo 6 vysadených pokusných stromov sa do dnešného dňa stihlo vyvrátiť už 5!

Celkovo sa daný podpník nedá hodnotiť negatívne. Superlatívy, ktoré priniesol sú jasné, preukázateľné a týkali sa bodov, ktoré sú pestovateľmi žiadané. Dokonca nemožno, i napriek plytkej koreňovej sústave, uprieť podpníku ani vcelku dobrú hospodárnosť s vodou. Výhodou je tiež, že stromky pestované na ňom sú vzrastovo podobné stromkom na podpníku M9 a preto je možné ich kombinovať do výsadby. Pokiaľ sa však pre daný podpník rozhodnete, bezpodmienečne musíte počítať už pred samotnou výsadbou s výstavbou opornej konštrukcie, ideálne doplnenej ešte dostatočne vysokými a pevnými opornými kolíkmi o ktorý bude terminálna os pravidelne a pevne uchytávaná.

Partnerom pokusu je firma KOHAPLANT Levice, ktorá poskytla kompletný výsadbový materiál.