Čím viac sa blíži zima, tým kratšie a tmavšie dni sú.  O koľko je v skleníku tmavšie ako vonku na hriadke? Odpoveď som hľadal s meracím prístrojom.

Túto otázku si kladiem od chvíle, kedy som zistil že niektoré druhy zelenín sú náročnejšie na svetlo ako iné. Kým špenát alebo mizuna statne rastú i v tieni a nevadí im nedostatok svetla, reďkovky odmietajú tvoriť buľvičky bez ohľadu na to, či sú na hriadke mesiac alebo tri.

Statočná úroda v skleníku ukazuje, že svetla je stále dostatok. Vždy mám však pocit, že cez polykarbonátové tabule, opar a kvapky vody na plaste dnu zablúdi omnoho menej svetla ako vonku. Rozhodol som sa preto vyvrátiť svoje dohady jednoduchým meraním.

Merací prístroj za pár drobných

Spomenul som si na lacný čínsky luxmeter, ktorý odpočíva na polici a vyťahujem ho vždy iba vtedy, keď testujem pre noviny a časopisy aká je skutočná svietivosť žiaroviek. Nemá kalibráciu, chýba mu prehľad o vlnových dĺžkach a spektre svetla, funguje však výborne. Vždy som mal možnosť porovnať či sa niektorá z CCFL alebo LED úsporiek vyrovná klasickej žiarovke.

Inak tomu nebolo ani so skleníkom. Počas troch dní som v každú dennú hodinu zmeral svetlo na hriadke a priamo v skleníku, aby som porovnal namerané hodnoty. Z dostatku čísel som dospel k záveru, ktorý možno dokáže naznačiť viac, ako technické parametre materiálov na stránkach výrobcov.

image001Stratí sa takmer 40% svetla

Človek nemôže byť na dvoch miestach súčasne a v oblačný deň sa hodnoty na displeji menia každú sekundu. Z trojdňových rozdielov som však spravil priemer, aby som vyčíslil stratu svetla v pozdnej jeseni. Kým hodnoty meraní v tabuľkách sú pre jednotlivé hodiny a dni nudou, priemerná hodnota má svoju váhu. Dopracoval som sa k číslu 38,55 precenta.

Nie je možné určiť, do akej miery vypovedajú tieto merania o vlnových dĺžkach svetla potrebných pre rastliny, povedal by som však že istým spôsobom vypovedajú o tom, čo človek pozoruje po vstupe do skleníka svojim voľným okom.

Nateraz som si istý, že v skleníku je dostatok svetla pre všetky plodiny, ktoré v ňom rastú. Som však zvedavý ako sa budú cifry vyvíjať v zimných mesiacoch a k akému prospechu sa dopočítam v letnej páľave. Takisto by som v budúcnosti rád zmeral, do akej miery môže za pokles svetla vodný film a opar na výplniach z polykarbonátu. Teraz na konci jesene som však rád, že vytvárajú tepelnú clonu a veľmi nerád by som ich zotieral každú hodinu dolu.

Partnerom tohto zbierania skúseností je firma  ZENIT SK, ktorá zabezpečila pre pestovateľskú sezónu skleník.

Je redaktorom víkendovej prílohy denníka SME, kde sa venuje témam dom, dvor, dielňa, záhrada. Záhradkárske a drobnochovateľské články publikuje v časopisoch Doma v záhrade, USS Záhrada, Recepty Prima Nápadů a Zahradnická kuchařka, o skúsenosti získané pri práci v dielni a na stavbe sa s čitateľmi delí v časopise Urob si sám. Aktívne prispieva i do časopisov Môj Dom a Tvorivé ekoBývanie.

3 KOMENTÁROV

  1. Zdravim,
    super experiment, taketo temy aj mna zaujimaju. Zial ja este nic podobne neprevadzkujem… Ja som videl v nejakom dok. filme, ze rastliny vyuzivaju hlavne tu cast spektra okolo modrej az fialovej, tj ze ju absorbuju. Ten clovek pestoval rastliny v uplnej tme a svietil na ne LED svietidlami striedavo modra a fialova dioda. Raslinky vyzerali pod tymto svetlom uplne cierne. Bola to myslim bazalka, ktora rastla vraj super, ale chybala jej vyrazne chut oproti bezne pestovanej bazalky. Ten pan nevedel preco, ci to je chybajuca dalsia cast spektra al. teplota alebo uplne nieco ine….

  2. Je to presne tak, rastliny reagujú na rôzne zložky svetla odlišným spôsobom a s LED prisvecovaním sa teraz vo veľkom experimentuje. Videl som niekoľko dokumentov BBC, je to hotová veda.

    To jednoduché meranie čo som robil sa dá uskutočniť aj cez prírodné metódy. Tam kde je svetla málo, tam napríklad narastie špenát k plnej kráse. Naproti nemu zasa reďkovka vytvorí iba vňať a takmer žiadnu buľvičku. Preto som sa pustil do merania a teraz na jar to budem opakovať. Možno na budúci víkend.

Pridaj komentár