Výstavba opornej konštrukcie

Oporné konštrukcie sú v dnešnej dobe jednou zo základných súčastí sledu agrotechnických opatrení využívaných pri pestovaní ovocia. Zvlášť jablone a hrušky v tvare štíhle vreteno si bez opory nedokážeme dnes ani predstaviť. Je však jej vybudovanie skutočne ťažké a náročné alebo ho zvládne bez problémov i menej skúsený záhradkár? Pripravili sme pre vás malý návod.

Ako základ opornej konštrukcie sa využívajú rôzne druhy materiálov – kovové rúrky, prefabrikované kovové dielce, drevo či betónové stĺpy. Kovové a betónové stĺpy sú síce dlhoveké, pre ich stabilitu je však optimálne ich zabetónovanie do pôdy. Betónové stĺpy sa navyše nedajú zatĺkať, je preto dôležité vyhĺbenie čo najhlbšej jamy. Kovové stĺpiky sa síce zatĺkať dajú, ich stabilita bez betónovania je však často otázna. Zvýšiť sa dá prídavnými komponentami, čo zbytočne zvyšuje už beztak vysokú cenu. Tá je vysoká samozrejme aj v prípade betónových stĺpov, kde ešte treba rátať aj s ich obtiažnou manipuláciou.

Ako lacnejší variant sa nám teda javí drevo. Veľkovýroba má možností viacero a preto nemá problém so zakúpením frézovaných kolov, špeciálne vyrobených pre tento účel. V bežných záhradkárskych predajniach však tieto koly nie sú súčasťou všedného sortimentu, drobní záhradkári musia preto improvizovať z dostupných zdrojov. Našťastie, dreva je na Slovensku pomerne dosť a so získaním povolenky to tiež nie je problémové ani drahé.

Optimálne sa pre tento účel logicky odporúča tvrdé drevo. Zo skúseností však môžem povedať, že dub či buk vám v prvých rokoch krásne poslúžia, veľmi rýchlo však v podzemnej časti prehnijú a oporná drôtenka tak približne v polovici životnosti (často i skôr) štíhlych vretien prestane spĺňať svoj účel. Životnosť sa dá predĺžiť natieraním olejmi či opalovaním bazálnej časti kolov, opäť je to však len čiastočné riešenie.

Veľmi dobre sa na tento účel osvedčil úplne netradičný druh drevných materiálov – staré použité drevené železničné podvaly. Išlo o veľmi lacný materiál, ktorý sa dal zohnať na smetiskách či skládkach doslova za pár drobných. Vďaka svojej veľkosti a váhe s ním bola kúsok náročnejšia práca, ale pomer ceny a životnosti za tú námahu rozhodne stál. Na zvážení každého z nás je, či si vieme sami pred sebou obhájiť aj zdravotnú (ne)závadnosť tohto materiálu, nakoľko len ťažko vyrátať koľko najrôznejších olejov sa nám z týchto kolov uvoľnilo časom do záhrady. Každopádne, tento spôsob využíva i veľkovýroba – u nás i na západe a tam to má hygiena rozhodne pod kontrolou.

Ako ideálne drevo však možno jednoznačne odporúčať agát. Agátové drevo je veľmi tvrdé, húževnaté, bez kvalitnej motorovej píly sa do práce s ním rozhodne radšej nepúšťajte. Jeho bazálnu časť je možné tiež opáliť či impregnovať olejom, agát by však aj bez týchto zásahov mal vydržať bez poškodenia 15-20 rokov. Vinohradníci uvádzajú dokonca oveľa vyššie číslo. Ak však máte čas a chuť tak náterom či opálením mu len a len pomôžete. Využitie agátových kolov vo veľkovýrobnej praxi názorne demonštruje aj nasledovná galéria.

Ako na samotnú drôtenku?

Budovanie opornej drôtenky by ste mali načasovať do doby tesne pred výsadbou ovocných stromov. V dobe vegetácie sa totiž horšie manipuluje, rovnako môže dôjsť k poškodeniu vysadených ovocných stromov. Pokiaľtento termín z akéhokošvek dôvodu nestihnete, pristúpte k jej budovaniu v čo najskoršom termíne po výsadbe, kým sú stromy ešte pomerne malé a neprekážajú tak ako by prekážali v neskorších rokoch.

Ako prvé si zameriame rady a vytýčime kde budú stáť stĺpy. Veľkovýroba dáva stĺpy od seba 6-8 metrov, v domácich podmienakch sa to často buduje na užšie. Ako také univerzálne rozpätie stĺpov od seba môžno odporučiť 5-6 metrov. V týchto vytýčených miestach vykopeme dostatočne hlbokú jamu. Nakoľko stĺpy by mali byť v zemi do hĺbky cca 60 cm, je dobré vykopať úzke jamy hlboké aspoň 50 cm. Zvyšných 10 cm je vhodné si pnechať na zatlčenie stĺpov.

Nasleduje spomenuté zatlčenie stĺpov. Stĺpy si k jamám pripravíme tak, aby sa najpevnejšie z nich použili ako krajné. Pokiaľ nájdeme nejaký krivší, odložíme si ho na podpery. V strede vykopanej jamy si špicákom naznačíme jamku, do nej vložíme stĺp a začneme zatĺkať. Pre lepšie zatĺkanie je vhodné mať stĺpy v bazálnej časti vopred motorovou pílou zrezané do špica.

Samotné zatĺkanie je pomerne náročná a obtiažna činnosť vyžadujúca fyzickú zručnosť. Optimálne je vybaviť si niekde u lesákov zabíjacie kladivo, ktoré vďaka 4 rúčkam obsluhujú 4 chlapi. S touto pomôckou to ide pomerne rýchlo a dobre, treba však mať k dispozícii spomínaných 4 chlapov. Pokiaľ zatĺkanie robíme vo dvojici tak zvolíme postup kedy jeden z dvojice drží stĺp a druhý zatĺka ťažkým kladivom. nakoľko stĺpy sú pomerne vysoké (po vybudovaní by mala mať drôtenka minimálne 180 cm nad zemou) je potrebné ich zatĺkať z vyvýšeného miesta (rebrík, stôl, sud a pod.), ktoré sme si vopred dostatočne zaistili.

Zatlčené koly zaistíme v pôde. Samotná zemina, ktorou by sme jamy zahrabali časom uľahne a dostatočne spevní pôdu v okolí kola. Lepšie je však „zašprajcovať“ koly v jame najrôznejšími kameňmi, od ktorých aspoň vyčistíme dvor či jeho okolie. Netreba sa báť, kameňmi kľudne vyplňte i celú jamu, čím je ich viac, tým je kôl viac fixovanejší v zemi. Na úplný záver prisypeme jamu zeminou a urovnáme povrch.

Nasleduje vybudovanie podpier. Tie umiestňujeme iba ku krajným stĺpom, aby sme zamedzili ich ohýbaniu vplyvom šponovacích drôtov a neskoršej tiaže stromov a úrody. V zemi si vykopeme cca 30 cm hlbokú jamu, smerom ku kolu ktorý budeme fixovať podperami šikmú. Vyskúšame si, pokiaľ nám budú siahať podpery a na danom mieste zošikma napílime stĺp, aby sme mali kde podperu zašprajcovať. Následne ju v bazálnej časti podložíme plochým, dostatočne veľkým kameňom, ktorý poriadne zašprajcujeme ďalšími kameňmi a následne zakopeme. Na záver podperu spojíme v jej terminálnej časti s oporným kolov a to buď drôtom alebo pevným klincom, prípadne kombinovane.

Posledným krokom je pripevňovanie a šponovanie napínacieho drôtu. Na tento účel využívame klasické pozinkované, prípadne poplastované drôty. Tie umiestňujeme na koloch v troch základných výškach – 60, 120 a 180 cm. V prípade vyšších drôteniek kľudne môžeme dať i štvrtý rad do výšky 240 cm. Začneme od krajného drôtu a pokračujeme s napínaním až do druhého kraja. Po natiahnutí a zafixovaní drôtu na krajoch nezabudneme na dôkladné vyhnutie konca drôtu, aby nedošlo k nesrkošiemu poraneniu vás či vašich detí.

Pravidelné napínanie systémom od stĺpa po stĺp zvyčajne nie je potrebné. V praxi stačí zväčša natiahnuť dostatočne drôd od jedného konca po druhý, na oboch stranách ho zaistiť a o následné napnutie drôtu v jednotlivých úsekoch sa už zvyčajne postará terén samotný. Je to práca s nepravidelným materiálom, často v svahovitom teréne, takže drôt sa pri jeho fixovaní do požadovanej výšky na jednotlivých kolov zvykne sám napnúť, aby sa vôbec dostal do požadovanej polohy. Na oporných stĺpoch fixujeme drôt U-čkovými klincami.

Možno sa to niekomu zdá byť komplikované, skutočne však na tom nič nie je. Nám vybudovanie opornej konštrukcie pre jeden cca 20 metrový rad jabloní trvalo vo dvojici nejaké 2-3 hodinky. Samozrejme predchádza tomu vybavovanie a príprava dreva, jeho dovoz, príprava náradia a kameňa či zoháňanie napínacieho drôtu. Nebojte sa pospytovať známych, neverili by ste koľkým z nich pozostávali kvantá drôtu po vybudovaní pletiva a dodnes im zavadzia kdesi na povale.

Opora je pre súčasné systémy pestovania na slabo rastúcich podpníkoch neodškriepiteľne existenčne dôležitá. Jej nevybudovaním nič nevyriešite. Môžete si takto len a len uškodiť a pritom kotúľať horúci zemiak pred sebou. Jej vybudovaniu sa proste nevyhnete. Tohto úkonu sa však skutočne netreba báť, nie je to žiaden strašiak. Veď keď som to zvládol ja, zvládne to už snáď každý.    =;o)