Hubové choroby ako alternáriová hniloba, fytoftóra či septóriová škrnitosť sú postrachom každého záhradkára. Ich rozmach totiž nastáva zvyčajne vtedy, kedy začíname zberať dlho očakávanú úrodu a namiesto bohatej úrody sa tak často dočkáme sklamania.

Rajčiny na záhonoch dozrievajú v priebehu celého leta. Kto ich aspoň raz v živote okoštoval, tak veľmi dobre vie, že tie kupované sa im ani z diaľky nevyrovnajú. Niet nad arómu a chuť čerstvo odtrhnutej rajčiny! Tie z obchodu precestovali mnoho kilometrov kým sa dostali na pult a s prvým červeným líčkom sa stretli často až kdesi v sklade. Nemožno sa teda čudovať, že sú iba mdlo vyfarbené a o ich vôni či nebodaj chuti nemožno ani hovoriť.

Aby sme si čerstvé rajčiny užili čo najdlhšie, je potrebné povenovať sa aj ich ochrane. V letnom období je to najmä ochrana proti hubovým chorobám. Tento bod je v systéme celoročnej starostlivosti často zlomový! Na veľkou násadou obťažkané kry rajčiakov vo veľmi dobrom vitálnom stave spadne prudký letný dážď, my nezakročíme a problém je na svete. Namiesto dozrievajúcich plodov nás v záhrade čaká iba smutný pohľad na napadnuté a postupne odumierajúce kry.

Ochrane proti hubovým chorobám sa preto treba intenzívne venovať. Našťastie, na trhu existuje množstvo prípravkov, ktoré možno preventívne aplikovať do porastu. Zas je to však len chémia. Vieme tiež preventívne použiť biologický prípravok Alginure, ktorý zvyšuje odolnosť rajčiakov proti fytoftóre. Problém však komplexne nerieši a stále sú tu v komplexe ďalšie hubové choroby. Napomôže tiež aplikácia pomarančového oleja, ktorý obsahuje bioprípravok PREV-B2. Zvýši vitalitu rastlín a tým aj odolnosť. Zastavia však aj silný infekčný tlak hubových chorôb? To je na samostatný pokus, snáď o rok… Takže cyklicky sa vraciame zas len k tej chémii. Ale čo ak si odbehneme na dovolenku a práve vtedy fajne zaprší a rozmohne sa infekčný tlak? Vyskúšali sme preto jedno jednoduché a univerzálne riešenie.

Ako na to?

Jedna známa mi poradila jednoduchú fintu. Rajčiaky treba prepichnúť medeným drôtikom, ktorý následne v rastlinách ponecháme. Logiku to vcelku má, nakoľko väčšina povolených prípravkov na spomínané hubové choroby je založená na báze medi. Meď sa údajne pomaly a pozvoľna uvoľňuje do rastliny, tá si z nej berie len toľko koľko potrebuje. Nedalo nám to preto nevyskúšať.

Na pokus sme použili čistý medený drôt. V žiadnom prípade by nemal byť potiahnutý rôznymi glazúrami či inými povrchovými úpravami, ktoré znižujú účinnosť pôsobenia. Termín pre jeho aplikáciu do rastlín sme si vybrali v období na začiatku kvitnutia, kedy už bola báza rastlín pomerne hrubá a nemohlo tak dôjsť k jej devastačnému poškodeniu. Drôt sme narezali na cca 15 cm kúsky a po jednom sme ho poprevŕtavali skrz spodnú časť stonky. Nakoľko tá je už i v tomto období pomerne tvrdá, treba sa i jemne zapotiť, ale ide to. Snažili sme sa zavŕtať ho do stonky aspoň na dvoch miestach. Následne sme ho nechali na rastline.

Ako pokus dopadne netušíme. Rovnako ani to, či takáto aplikácia drôtu priamo do rastliny nezanechá v plodoch viacej rezíduí, ako by za sebou zanechali cielené postreky. Osobne som však presvedčený, že denne prijímame do tela toľko zbytočného bordelu a svet je celkovo tak strašne prechemizovaný, že toto nemôže byť ani zlomok z toho. Rastliny budeme celé leto sledovať a porovnávať s kontrolnými vzorkami, do ktorých drôt zavŕtaný nebol a ktoré sme nechali úplne bez chemickej ochrany.

Zabralo?

Oba varianty sme počas celej vegetácie pozorne sledovali. Vizuálne sa všetky rastliny vyvíjali úplne rovnako, nebolo medzi nimi badať prakticky žiaden rozdiel. Celé naše pozorovanie čakalo na zlomový bod, kedy sa neošetrený variant podvolí infekčnému tlaku a následne či a kedy ho bude nasledovať i variant neošetrený.

Výsledkom tohto celovegetačného snaženia však bolo sklamanie. Vďaka tohoročnému vývinu počasia sme mali totiž v pokuse „smolu“, nakoľko dlhoočakávané napadnutie alternáriou sa do konca leta, ba dokonca ani v jeseni v pokusnom poraste neobjavilo. Úrodu i vegetáciu samotnú ukončil nárazovo až príchod prvých mrazíkov v neskorej jeseni.

Z hľadiska pestovateľského bola táto situácia samozrejme vítaná, ale z pokusníckeho nás moc nepotešila. Tento krátkodobý výsledok síce v danom roku zachránil komplet úrodu, zničil však pokus, čím ovplyvnil výsledky, ktoré mohli byť pre nás dlhodobo prospešné.

Daný pokus bude preto potrebné v nasledujúcej sezóne zopakovať. Pre lepšie „prilákanie“ napadnutia obídeme tentoraz cherry rajčiny a zvolíme si rozhodne klasické odrody so širšou plochou listov. O výsledkoch vás budeme samozrejme priebežne informovať..

Avatar photo
Je redaktorom časopisov Záhradkár, Doma v záhrade, USS Záhrada a Sady a vinice v ktorých sa zameriava hlavne na ovocinárske témy. Popri tom občasne prispieva aj do iných periodík. Aktívne sa venuje ovocinárskemu poradenstvu a propagácii ovocinárstva na stránke www.izahradkar.sk a na vlastnej stránke www.kohaplant.sk.

3 KOMENTÁROV

  1. Na Cu drôtik mnohí prisahajú už roky, no je zrejmé, že exaktne jeho pôsobenie v praxi v porovnaní s patričnou kontrolnou skupinou overené nemajú.
    U nás sme testovali nielen drôtiky, ale i pliešky. Výsledok ale bol nepostrehnuteľný. A to aj vtedy, ak sme splnili i podmienky predchádzajúceho použitia v obvode el. prúdu a pod. Ba naopak, v sezóne 2014 nám pleseň a hrdza rastliny postihli rovnako, ako aj kontrolnú skupinu.
    Vysvetlenie vidíme v tom, že rastlinné pletivá s drôtikom alebo plieškom nereagujú prakticky vôbec, nakoľko v mieste styku sa vytvorí hojivý kalus, ktorý výmenu iónov Cu vyslovene pribrzdí.
    Zatiaľ všetko nasvedčuje tomu, že oveľa viac prospechu nám poskytne mednatý fungicíd v čase akútnej nákazy…
    Okrem toho Cu ióny podľa doterajších výskumov do určitej miery pribrzďujú i rast rastlín, takže tadiaľto asi cesta nevedie.

Pridaj komentár