Žihľavou na vošky

47

Vošky sú pre každého ovocinára úhlavným nepriateľom, s ktorým musí bojovať od úplného začiatku vegetácie až do neskorej jesene. Tento boj si vyžaduje sústavnú starostlivosť pestovateľa, množstvo jeho času a v neposlednom rade nemalé finančné prostriedky na potrebnú chémiu.

Aj preto veľa pestovateľov prechádza postupne do systému integrovanej ochrany, v ktorom sa množstvo chemických prípravkov znižuje na nevyhnutné minimum a i tie čo sa použijú sú šetrnejšie k životnému prostrediu. Naším cieľom je posunúť sa ešte o level vyššie a nastaviť výsadby na bio systém pestovania. Ten spočíva v absolútnej minimalizácii postrekov a tie čo sa používajú sú absolútne kompatibilné s prírodou, vďaka čomu jej vôbec neškodia, v plodoch a v pôde po nich neostávajú žiadne rezíduá.

Ako nato?

Nevyhnutnou súčasťou bio ochrany je podpora prirodzených nepriateľov, ktorí dokážu eliminovať veľké množstvo škodcov prirodzenou cestou. Aby sme dosiahli ich namnoženie do takej miery aby si dokázali sami poradiť so škodcami, treba nejaký ten čas vydržať a kúsok im aj pomôcť. Pomôcť im môžeme výstavbou prirodzených úkrytov a hlavne nepoužívaním chemických prípravkov, ktoré ich zabíjajú.

Tento prechod trvá obvykle minimálne 2-3 roky, počas ktorých treba počítať so situáciami, ktoré vďaka vylúčeniu chemickej ochrany sa nám zrazu javia ako neobvyklé a my ich musíme riešiť. Jednou z nich je napríklad skutočnosť, že vošky sa nám dokážu rozmnožiť rýchlejšie ako ich prirodzení nepriatelia, ktorých navyše ešte vďaka tejto konverznej dobe nie je v ovocnej záhrade samo osebe potrebné množstvo.

Búdky pre prirodzených nepriateľov

Aby sme na strane jednej neublížili predátorom a na strane druhej nedovolili škodcom zlikvidovať nám v týchto obdobiach úplne úrodu či stromy samotné, musíme siahnuť po netradičných spôsoboch ochrany. Tých je samozrejme viac a my ich budeme samozrejme všetky skúšať a postupne uverejňovať na tejto stránke. Ako prvý spôsob tejto bio ochrany sme si vybrali postrek žihľavovým výluhom.

Začíname!

Viaceré zdroje uvádzajú, že tento spôsob je plne funkčný a plne alternuje chemickú ochranu. Navyše, žihľava je k životnému prostrediu samozrejme šetrná a rastlinám dodáva i výživné látky.

Recept na žihľavový výluh sme si požičali z aktuálneho čísla časopisu Záhradkár (jún 2013, str. 14). Citujem: Do 10 l vody namočte asi 1 kg pŕhľavy. Nechajte 24 hodín odstáť a preceďte. Postrek použite bez zriedenia na akúkoľvek rastlinu. Ak pŕhľavu necháte odstáť vo vode 1 až tri týždne, získate kvalitné hnojivo, ktoré treba zriediť v pomere 1:10.

Nakoľko vošky treba riešiť vždy akútne na začiatku ich výskytu, použijeme prvú časť daného receptu. Aby sme boli čo najkomplexnejší, pokus vyskúšame na viacerých plodinách. Je možné totiž predpokladať, že daný prostriedok bude na každú plodinu fungovať inak…

Roztok sme pripravili podľa návodu. Nazbieraných 670 gramov žihľavy sme zaliali 6 litrami studenej vody. aby bol účinok čo najlepší, vňať sme postrihali na menšie kúsky. Nasledovalo predpísané vyluhovanie po dobu 24 hodín a následné precedenie roztoku cez husté sitko do postrekovača.

Na testovanie sme použili viaceré druhy rastlín, na ktorých sa nachádzali rôzne druhy vošiek, prípadne aj iného hmyzu, konkrétne tieto:

  • egreše – vošky
  • ríbezle – vošky
  • marhule – vošky
  • slivky – vošky
  • stĺpové jablone – vošky
  • myrobalán (podpník) – vošky
  • ruže – vošky
  • paprika vo fóliovníku – vošky
  • bôb – vošky
  • kapusta – molice
  • kaleráb – molice

„Žiaľ“, nepodarilo sa nám odskúšať daný roztok na jabloniach a čerešniach. Vďaka absolútnej absencii chemickej ochrany v aktuálnom roku sa totiž tak extrémne podarilo premnožiť prirodzeným predátorom, že v priebehu júna sa už vošky na týchto plodinách absolútne nenachádzali (o tom inokedy..).

Pozorovanie a hodnotenie výsledku nasledovalo 24 a 48 hodín po postreku žihľavovým roztokom. Žiaľ, musím konštatovať, že postrek nemal ani v jednom prípade preukazný efekt, vošky ani molice sa nestratili ani minimálne. Je to v rozpore s polemikou, ktorá sa vedie dole v diskusii pod týmto článkom, ale ke to proste tak! Našťastie a moju radosť sa daný roztok rovnako zachoval aj voči larvám lienok a ostatnému užitočnému hmyzu.

Dôvodov a vysvetlení neúspechu môže byť niekoľko. Jedným z nich je napríklad termín a miesto zberu žihľavy. Dá sa predpokladať, že mladá žihľava pozberaná zo slnečného stanovišťa bude mať v sebe viac aktívnych látok a roztok z nej tak môže byť agresívnejší. Každopádne to stojí za preverenie.

Som presvedčený, že by tomuto ošetreniu pomohol tiež prídavok prírodného mydla, ktorý by pôsobil ako zmáčadlo. Zvlášť u druhov s výraznou voskovou vrstvou – hlúboviny. Tiež sa možno domnievať, že takýto postrek by sa zaobišiel i bez žihľavy, nakoľko mastné prípravky sami o sebe upchávajú respiračný systém hmyzu, vďaka čomu sa udusia a hynú. To je už však samozrejme na samostatný pokus.

V následných pokusoch sa zameriame na skôšanie ďalších prírodných prípravkov, o ktorých sa traduje ich vysoký účinok proti voškám – rebarbora, cesnak, chilli,.. Nebude chýbať pokus s prírodným mydlom či prípravkom na báze rohoviny, ktorý by mal tiež odpudzovať cicavý a žravý hmyz, či hľadanie vhodné mixu rozličných činiteľov. O týchto pokusoch však už rozvinieme samostatné články…

 

Marian Komžík
Je redaktorom časopisov Záhradkár, Doma v záhrade, USS Záhrada a Sady a vinice v ktorých sa zameriava hlavne na ovocinárske témy. Popri tom občasne prispieva aj do iných periodík. Aktívne sa venuje ovocinárskemu poradenstvu a propagácii ovocinárstva na stránke www.izahradkar.sk a na vlastnej stránke www.kohaplant.sk.

47 KOMENTÁROV

  1. Viem o týchto možnostiach, no a po tom, čo to ľudia skúšajú a potvrdzujú dobrú účinnosť, pristúpim k tomu už aj ja. V každom prípade fandím biozáhradkám a preto ďakujem za takéto príspevky.

  2. Ja mam v zahrade bezne aj prhlavu obsypanu voskami, tak ako to moze fungovat? Ze prhlava nici vosky je podla mna len urban legend. Necudujem sa ze o tom pisu v zahradkari, tam maju aj lunarny kalendar. Tipujem vyhru vosiek, maximalne by som dal x. Pirimor to isti a vraj lienkam neskodi (zaujimavejsie by bolo nejako otestovat toto)

    • vdaka za prispevky a nazory. su z jedneho spektra i zo spektra druheho. o tom je prave ta rozmanitost. osobne neviem zaujat stanovisko nakolko to nemam osobne odskusane. a presne o tomto (!!!) je tato stranka. zavesime len to co odskusame ze naozaj funguje, pripadne napiseme ze nefunguje a vyvratime tak roky tradovanu domenu.. =;o)

      • No a ako je to s tým Pirimorom???
        Naozaj pomáha a neškodí lienkam?

        Ja som vždy zbieral lienky a dával na paradajky ale i na čerešňu a to FUNGUJE!!!

  3. mimochodom, presne to s tymi voskami na zihlave ma vcera napadlo. ono ale tych vosiek je strane vela a 90% z nich nemusi zihlavu znasat. naopak, ta co je na nej mozy milovat iba zihlavu…

  4. Tak ma ale napadlo že niečo iné je živá žihľava ktorá rastie z koreňov v zemi a vošky po nej lezú… a niečo iné je výluh zo žihľavy pri ktorom sa uvoľnujú do vody len určité látky a prebiehajú snáď aj nejaké tie chemické procesy…
    Výluh môže byť potom pre vošky naozaj nepríjemný… už sa teším na výsledok testu.

    • Výsledky už sú, len ich musím spracovať. Ale pozitívne nie sú. A vďaka za referenciu osobnej skúsenosti..

  5. Ja som to kedysi skúšal na jabloniach, ale neuspel som. Ale nepamätám si už či som to lúhoval deň alebo dlhšie, a aká koncentrácia to bola. Možno som len vyrobil prírodné hnojivo namiesto postreku na vošky.

  6. mozem iba doporucit. mam zahradu iba 3.sezonu, nechcem chemiu a stale sa len ucim…. mala som komplet zavoskovane jablone, broskyne a nektarinky…. necham stat zihlavu min. 3 dni až 2 tyzdne – ptm riedim. ak uz nemam zihlavu (vyluh uz robit asi 6x za sebou..) dam zmes kostihoja, medovky, nechtika… mne sa to 100% osvedcilo najprv vystriekat stromy vodou – dost silny prud, taka masaz pre stromy a co je slabe a poskodene, odpadne, mnoho vosiek opadne uz len tou vodou a ptm aplikovat vyluh… kym sa pripravi dalsi- tak len vodou, stromy doslova oziju, maju krasne zelene vyhonky bez vosiek, ale treba to viac-menej pravidelne opakovat… inac tymto vyluhom polievam celu zahradu, aj kvety…. ak robim z kostihoja, ktory sa uplne nerozpadne, zavesim tieto stopky na strom aby svojou aromou „posobili“ aj takto… podla mna je to velmi ucinne, ale chce to trpezlivost, kto chce rychly vysledok s 1 postrekom a mat pokoj celo leto, tak tomu tento system nebude vyhovovat. :-))

    • Myslím si, že nie bylinky ale voda sa postarali o to, že vošiek je podstatne menej v záhrade. Pridaným bonusom výluhov je, že fungujú ako hnojenie na list. Preto sa výsadba zazelenala. Myslím že rovnaký výsledok by ste dosiahli s kompostovým čajom – výluhom z kompostu, alebo výluhom z ktoréhokoľvek peletovaného organického hnojiva.

      Táto žihľavovo-vošková teória bude mať podstatu kdesi inde, ako sa zvyčajne zvykne prezentovať.

      Želám vám mnoho radosti a úspechov v záhradke. Podľa toho čo píšete si to skutočne užívate.

      • Nechcem sa prehnane zastávať žihlavových/iných bylinkových výluhov, ale faktom je, že najprv som použivala iba tie nálevy a až neskôr ma „napadlo“ stromy ešte aj vystriekať. Primälo ma k tomu až to, že tie zdochnuté/vysušené vošky zostávali na listoch a pre istotu som sa ich chcela zbaviť. Aj keby žihlava/iné byliny nemali priamo na vošky vplyv, tak je to také vynikajúce hnojivo, že rastliny sú silnejšie a schopnejšie lepšie sa vyrovnať s nepriateľom.
        Ako ale píše Vlado BA neviem ešte ako to budem riešiť ked budú mať stromy 10 m…
        Želám veľa úspechov všetkým.

      • Skupina bádateľov skúšala účinnosť takýchto rastlinných postrekov. Bohužiaľ, objektívne výsledky týchto pokusov ukázali, že ako insekticíd neúčinkujú, a jediné, čo pri nich na vošky, molice a pod. platí, je silný prúd kvapaliny, popr. zmáčadlo v ňom použité.
        Je vhodné mať kmene stromov trvale chránené lepovými pásikmi, lebo niektoré mravce s voškami spolupracujú až do tej miery, že si ich napr. v zime a v nepriaznivom počasí strážia a pestujú vo svojich mraveniskách, a pri vhodných podmienkach ich prenášajú do korún.
        V obchode sa však už dá kúpiť postrek s obsahom neemového oleja z tropickej rastliny Azadiracha indica, u nás dostupný pod obchodným názvom NeemAzal, ktorý je prírodným insekticídom s účinnosťou už veľmi blízkou chemickým prípravkom…

    • súhlasím s tým, že treba neustále dookola opakovať výluhy a nasádzať lienky – potom to funguje:-) darmo,bio je náročné na prácu…ale zase záhradka bez chémie je krááásna a plná života – hlavne ak máte aj lúčne kvetiny a bylinky – a potom – v hypermarkete si chemické kúpim aj za zľavy – vo vlastnej záhrade by sme mali mať bez chémie…

      • súhlasim s vami…. lúčne kvety nemám (mám v okolí) ale byliny pestujem a niektoré buriny=byliny prišli a prichádzajú samé.
        ešte by som rada doplnila k tým výluhom, že ako „vedľajší“ efekt to pomáha proti kučeravosti !!! pravdou je, že ja som už rozmaznaná a tak mi už nič iné ani nezostáva… :-)) prestali mi chutiť potraviny bez slnka…. najmä rajčiny, papriky i poniektoré ovocie z obchodu a o gumenom mdlom cesnaku ani nehovoriac, pre mňa sú bez chuti a zápachu a nemajú grády (cesnak)…
        želám veľa úspechov a trpezlivosti

      • Jediný problém tohto prístupu je v tom, že jediná malá záhradka, ktorá je ostrovčekom v mori chemizovaného prostedia vyžaduje extrémne veľa snahy, aby sa v nej zmenila bioklíma.

        To je ako s včelami samotárkami. Je super vyrobiť im príbytky so stovkami otvorov, ale tie včely čosi musia aj jesť. Jeden dvor so záhradou je primalou oázou na to, aby celoročne poskytli dostatok nektáru. A keď sa v blízkom okolí všetko kosí a pestujú sa kvety šľachtené, ktoré nevytvárajú nektár, začína táto snaha krívať. Ani tie lienky si nevystačia s pár voškami na stromkoch v jednej záhrade a musia mať viac kŕmenia. Ak sú okolo nekosené lúky, či iná divá príroda, dá sa to ustáť.

        Ale na vidieku kde sa všetko pravidelne kosí, strieka, vyháňa sa vtáctvo a všetok divý život, takáto snaha môže končiť s výrazne slabším výsledkom ako človek očakáva.

        • Poprosím o upresnenie, ktoré konkrétne vtáctvo máte na mysli. Lebo mať v záhrade niekoľko párov drozdov alebo kŕdel škorcov, to dorazí i veľmi veľkého a veľmi tolerantného milovníka vtáctva.
          Sýkorky, ďateľ a iné drobné spevavé vtáctvo, tie sú naozaj vítané.
          Ale bezočivé a agresívne drozdy, ktoré sú schopné narobiť mnohonásobne viac škody, ako úžitku a v čase hniezdenia veľmi nebezpečne nalietávajú a útočia nielen na deti, ale i na dospelých, to teda nie! Nech si na to nájdu iný priestor alebo si zaobstarajú vlastnú záhradu! Tým skôr, že v posledných rokoch sú silne premnožené. A škorce detto…

  7. dnes je vsetko na webe a to ze na webe nie je ani zmienky o ucinnej latke obsiahnutej v zihlave ktora by nicila vosky je priamym dokazom ze to nefunguje resp. ze vyluh zo zihlavy ma na vosky asi taky ucinok ako vyluh z akejkolvek inej rastliny.

  8. Keď som začala záhradníčiť, dostala sa mi do ruky malá knižočka (samizdat) od nejakého starého záhradníka, ktorý všetko pestoval bez chemie. Ten doporučoval tú žihľavu obariť horúcou vodou a nechať ju vyluhovať niekoľko dní, a potom ju použiť na postrek. Ja som s tým striekala ruže, niekoľko krát, tie vošky sa z nich stratili. Tú tekutinu som neriedila, takú koncentrovanú a príšerne zapáchajúcu som použila aká sa vyrobila.

    • Ešte som zabudla na jeden prostriedok, a to je výluh z tabaku. Kým boli cigarety ešte lacné, tak som si kúpila na ten účel 2 krabičky cigariet , namočila ich na niekoľko dní do vody, a tým som postriekala kvety na balkóne na ktorých boli vošky. V tom čase som ešte nemala záhradu, tak na iných rastlinách som ich neskúšala, ale boli účinné, len potrebovali postriekať viac krát.
      Vyskúšajte, ten výluh je jedovatý, ale neviem, či sa dá použiť aj na ovocné stromy.

        • Blbost a teda totalna to ake mnozstvo tabaku by sa muselo nalepit na plody aby boli jedovate kludne mozete zjest aj celu cigaretu a nic sa nestane tak tu nepiste take primitivne blbosti

  9. Ao mám ten žihlavový roztok použiť na čerešňu, ktorá je 10 m vysoká a vošky sú na tých mladých výhonkoch hore kdesi…? najmenej vo výške 4 m 🙁

  10. Ja používam na kmene stromov lepidlo na mravce a je to taká 70% -ná ochrana a ostatné už vyriešia lienky. No na ríbezliach to robím ručne. Veľa úspecov

  11. Dobrý deň,
    ja som použila na vošky šťavu z aloe. Stačí pár kvapiek do čistej vody a môžete postrek ihneď použiť. Ja som pre istotu nasekala aj zelené kúsky.
    Tá šťava je strašne horká, chutnala som ju :o)
    Minulý rok som si takto zachránila hlavne jahody a všetko ostatné. A keby Vás náhodou boleli kĺby, tak si šťavu prikladajte priamo na postihnuté miesto.

  12. Mám na záhrade krásnu mätu, dnes som zistil, že vrcholky sú obsypané kovovo lesknúcimi chrobákmi asi 1 cm dlhými žlto zelenej farby. Čo s tým sa dá robiť? Aký postrek mám použiť, aby mäta prežila???
    Ďakujem

    • poslite mi prosim vas fotky. nie vzdy musi ist hned o skodcu ktoreho treba hned likvidovat. celkovo je to uz u nas akesi zvratene, pri akomkolvek pohybe v zahrade sa hned siaha po chemii..

  13. Ja uvarím čaj z tabaku – ten najlacnejší fajkovy aký zoženiem – vylúh precedim a vychladnutym postriekam vosky. Kapu okamžite 🙂 Mám to vyskúšane na paprike aj na ríbezlich a egresoch.

    • Sorry, na kvety je to OK. no na plodovej zelenine a ovocí rozhodne nie. Je to jedovaté a naozaj veľmi negatívne to pôsobí na zdravie. To už naozaj radšej tú bežnú chémiu…

  14. o tomto viem a dlho sa na to strojim. stale mi vsak nikto nevie dat odpoved na to, ako to ovplyvnuje lienky. bo predpokladam ze ich to zabije tiez. a to by ma mrzelo pretoze sa o ne dlhodobo snazim a mam ich teda konecne fakt hodne…

  15. Chcel by som sa podeliť so skúsenosťou ako zlikvidovať vošky, manželka pestuje leandre v kochlíkoch cca 15 ks. Tento rok mali všetky mladé výhonky včítane kvetných napadnuté voškami – mali červeno žlté sfarbenie. Niekde som čítal, že vošky dýchajú povrchom tela a stačí ich zmáčať a ony sa zadusia. Mám to na 100% odskúšané – cca za jeden deň sčernali. Stačí ich postriekať roztokom zmáčadla (PUR, JAR a pod.). Horšie by to bolo na veľkých stromoch. Aj metódy z výluhom žihlavy a pod. majú niečo spoločné, pretože sa doporučuje dať do postreku nejaké zmáčadlo – čiže efekt asi nie je samotná žihlava ale to zmáčado.

  16. Nám sa podarilo výluhom zo žihľavy zlikvidovať čierne vošky na fazuli a kukurici, ale na tie svetlozelené na paprike to neúčinkuje.

  17. Prosím vás je to na plode slivky ktorá už dozrieva a vyzerá to ako moľa,prisaje sa ako kliešť
    keď je vnútri je z toho červík,nikdy som to nevidel – vie niekto,alebo sa už s tým stretol
    čo je to a ako to ošetriť.

    ibosý

  18. Niekde som cital, ze na vosky je dobre zmixovat cibulu s cesnakom a potom z toho urobit taky koktejl. Malo by to vraj zabrat.

  19. Moje skúsenosti s postrekom žihľava +praslička sú asi 10 rokov ,tento postrek používam vo foliovníku /plocha 100m2/ pri pestovaní rajčín a papriky bez ,,chémie,, asi v dvoj-troj týždňovom intervale , možem povedať že
    až do jesene hlavne rajčiny sú krásne s vysokou úrodou bez chorob. Postrek pripravujem tak že pokrájanú čerstvú žihlavu asi 1/3 vedra a 1kúpený sáčik /150g/ prasliky zalejem vriacou vodou a nechám vychladnúť do večera max do budúceho dňa , precedím do postrekovača , doplním vodou 2-3l a s radosťou striekam ,pretože nemusím sa báť žiadnej otravy, nemusím sa chrániť, ba naopak je príjemný a zdravý, postrek posobí preventívne i proti škodcom

Diskutovať

Please enter your comment!
Please enter your name here